Ako sa brieždi u Lesných Škriatkov

Lesní Škriatkovia sa po folkových pódiách potulujú už pekných pár rokov (blížia sa k úspešnému splneniu úloh štvrtej päťročnice), no na folk.sk sa o nich zatiaľ veľa nepísalo a ešte donedávna sa na internete dalo dostať len k niekoľkým ich pesničkám s akordami. To je jedna z príčin, prečo som si dovolila naškriabať zopár dojmov z CD Iba raz za deň sa brieždi. Okrem toho Škriatkovia sú moja takmer až srdcová záležitosť, keďže pochádzajú z môjho rodného južnoslovenského kraja – z Levíc.

Cédečko síce vzniklo pred takmer štyrmi rokmi, ale nahráva sa ďalšie a už niekoľko dní sa, vážení trampi a trampky, ale samozrejme aj všetci ostatní, môžete vytešovať z ich www-stránky: www.mojweb.sk/skriatkovia. Orientácia na stránke je bezproblémová, na malom “pľaci” nájdete stručne, prehľadne a vtipne spísmenkované to najdôležitejšie – históriu, texty s akordami, k dispozícii sú mp3-ky atď., skrátka – škriatkovsky dobrá stránka.

Ale teraz k samotnému CD:
Edo Mráz – spev, gitary, fúkacia harmonika, zobcová flauta, perkusie, metalofón, na albume si zahral aj na budíku :-D,
Viktor Mráz – spev, sólová gitara,
Katarína Simanderová – spev,
Ladislav Ďurko – bezpražcová basgitara, klávesy;
hosťami pri nahrávaní boli Martin Šútovec – banjo, Milan Mikulec – perkusie, Miro Makyta – zobcová flauta.
Iba raz za deň sa brieždi je príjemná, pohodová, upokojujúca muzička – hodnotím ju vyslovene ako “zákazník”, a ako zákazník som spokojná.:-) Texty (autorom svojských slovných spojení a k tomu náležiacej hudby je Edo Mráz - Ďateľ) sú najmä výpoveďou o prírode a voľnosti, o objavovaní toho neobyčajného vo veciach všedných. Niekedy mám pocit, že Ďateľ texty nepíše, ale maľuje, jeho pesničky len tak hýria farbami (napr. Široko-ďaleko) a detailnými obrazmi, ktoré akoby sa naozaj pohybovali – raz sa okolo vás vlní zelená lúka, potom vám šumením robí spoločnosť jeseň alebo iskria kopytá slncového koníka. Výsledkom tejto symbiózy hudby a textov – všetky tie rána, stromy, polia, cesty, dažde, túžby a spomienky nachádzajú svoj druhý pól v nostalgických melódiách – je pozoruhodný celok, a stačí len započúvať sa, privrieť oči a Škriatkovia vás unesú do svojho sveta. Z pesničiek zaznieva príjemná clivota a paradoxne pieseň Dnes zomrel kráľ napriek neoptimisticky znejúcemu názvu pôsobí najbezstarostnejšie. Ďateľ vie stvoriť veľmi zaujímavé melódie, a ako by povedal Dušan Franců – spievateľné piesne.
Ďateľ sa však nevyhol ani textom v tóne mierne moralizujúcom, a to trochu kazí celkový dobrý dojem z tohto CD. Napríklad nešikovná sa mi zdá byť jedna sloha v inak poetickom O čom snívaš, kde sú priamo spomenuté “odsúdeniahodné objekty” – senzusoví pajáci či frajeri s mobilmi. Našťastie takých piesní nie je veľa; pritom nie že by sa s Ďatľom nedalo súhlasiť, ale myslím, že takýto spôsob vyjadrovania nie je vždy presvedčivý.
Ktosi kdesi vyhlásil, že folkáč nemusí vedieť nejako fantasticky spievať ani hrať, dôležitejší je text, ale aj keď folková a trampská hudba sú súrodenci, nie sú dvojčatá; a o Lesných Škriatkoch to určite neplatí. Do detailov prepracovaná sólová gitara, basa, ktorá svojou troškou tiež prispieva k melanchólii znejúcej z piesní, spolu s perkusiami a všetkým tým, čo k správnej trampskej hudbe patrí, je táto škriatkovina pohladením pre ucho.:-) A Edov i Katarínin hlas sa počúvajú veľmi dobre, Edo síce niekedy vyspieva vyššie tóny s trochu väčšou námahou, no na konečný výsledok to nemá rušivý vplyv.
Ale aj tak najlepšie urobíte (ak sa tak ešte nestalo), keď sa o tom presvedčíte na vlastné uši.:-)

Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu