Ako ma škriatkovia pokúšali alebo Takto sa reportáže písať nemajú

Plagát na dverách Wood Pubu vo Vrábľoch stroho hlásil, že „tramp-folk-country“ koncert, o ktorý sa 14. 12. 2002 mali pričiniť Zubri, Lesní Škriatkovia a Kotva, sa začína o 19.00 hod. Pred vchodom som zočila Lesných Škriatkov, ako po jednom zoskakovali nie zo slncového koníka, na ktorom cválajú v jednej zo svojich piesní, ale z pravého tátoša na benzínový pohon. Nerozumne bez zimných pneumatík. Od tohto momentu moje pionierske predsavzatie, že FOLK.SK obohatím dôkladne sprostredkovanými faktami a dojmami zo spomínaného trojkoncertu, začalo čím ďalej, tým viac nadobúdať abstraktnejšiu podobu. Celý sobotný večer môžem spätne hodnotiť cez základný konflikt z éry romantizmu, a tým bol sen a predstava oproti skutočnosti.

Stručná osnova mojej predstavy:
- dočkať sa začiatku
- sústrediť sa na vystupujúce hviezdy, v duchu ich skritizovať a vytlieskať ešte ix prídavkov
- dočkať sa konca

Skutočnosť: krčmový šum, varené vínko, postupné napĺňanie sa útrob krčmičky rozmanitou čeliadkou. Čierne kovbojské klobúky, flanelové košele, džínsy, červené zástery obsluhy...
Centrum hlavného deja ležalo trochu bokom od centra hlavného pitia. Miestnosť asi 10 x 10 metrov, v kontraste s názvom Wood Pub (Drevená krčma) má steny z červených tehál. Doplnkový nábytok – barely namiesto stolov. Vľavo pódium slúžiace ani nie tak ako piedestál pre hviezdy ako skôr dočasný sklad haraburdia, t. z. mikrofónov, gitár, spevníkov, čo bolo rozumné, pretože som si nevedela predstaviť, ako by sa do takéhoto minipriestoru zmestili Zubri, ktorých bolo toľko, že som ich ani nevedela spočítať.
Rešpektujúc autoritu Lesných Škriatkov a neodolajúc ich magickej moci, som ich nasledovala do tejto miestnosti – ako prví sa chopili pracovných nástrojov. Rozbeh bol napriek Ďatľovej miernej indisponovanosti pomerne hladký. :-)

Škriatkovia chrlia pesničku za pesničkou, tie splývajú s krčmovým podmazom. Kapelník si nohou podupkáva do taktu. Foťáky a fotografi sú v pohotovosti. Basista vynervovaný z cesty autom bez zimných pneumatík ukradomky pchá do seba „upokojovák“. (Orbit Sugarfree. Asi.) Po chvíľke sa už Škriatkovia zdajú byť v úplnej pohodičke, aj keď zásluhou okolitého ruchu stojí našinca dosť veľkú námahu rozumieť slovám piesní. Uznanie sa dostavuje aj tak – ľudkovia tlieskajú odušu i uprostred pesničiek.

Prestávka pre Lesných Škriatkov. Koniec prestávky pre Lesných Škriatkov. Predĺžená prestávka. Koniec predĺženej prestávky. Snehulienka už po niekoľkýkrát počíta trpaslíkov, ale jeden stále chýba. Koniec konca predĺženej prestávky. Už znovu hrajú, len basa zatiaľ osamelo trúchli opretá v kúte. Až po chvíli sa vo dverách zjavuje chýbajúci článok kapely. Nech mu slúži ku cti, že po momente údivu je okamžite schopný zmocniť sa basy a popritom sa ešte tváriť, že to nie on, ale my sme tu neboli.

Škriatkov by ste si lepšie „vychutnali“ skôr v inom prostredí, i keď na neúspech sa sťažovať nemohli. Aj keď to občas vyzeralo, že tých pár desiatok ľudí si viac všíma to, čo má na stole, ako to, čo sa na nich valí z provizórneho pódia, Škriatkovia boli priam prinútení hrať ďalej; zazdalo sa mi totiž, že keď sa už-už schyľovalo k tretiemu prídavku, začali až prirezko baliť svoje inštrumenty. :-)

Po ďalšej prestávke sa na pľac mali vyhrnúť (a aj sa tak stalo) Zubri, trampská legenda z Nitry, a po nej domáca Kotva. Ako im to hralo, sa mi nepodarilo zistiť, lebo opäť magneticky priťahovaná Škriatkami som sa presunula vedľa k varenému vínku. :-) Verte či neverte, nebolo to dobrovoľné, veď poznáte škriatkov – keď sa obyčajný smrteľník vzoprie ich želaniu, vedia mu pričarovať somárske uši alebo premeniť ho na hus...

Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu