10:24

Keď som bol ešte malý chlapec, mali sme rodinnú chatku na Remate. Remata (alebo Remäta, nikdy neviem) je malé rekreačné stredisko neďaleko Handlovej, kde sa v zime skvele lyžovalo a v lete sme chodili na kúpalisko. Teda, v mojom ponímaní to bolo asi tak, že v zime som si tam prvýkrát zlomil nohu pri lyžovačke a v lete som trávil čas odháňaním ovádov od mladšieho brata, keď sa čvachtal vo vode. Nebolo to ale samozrejme len to a čas trávený na Remate tvorí jednu z najkrajších kapitol môjho detstva.

Naša chata nebola veľká, skôr menšia ale bola jedna z mála ktoré tam dovolili postaviť, preto sme tam mali celé leto kľud. Keď nám bol priestor tesný, stavali sme si s bratom v neďalekom lese bunkre, keď nás to omrzelo chodili sme na lesné jahody a skoro ráno nás dedo brával na hríby. Pod Bralovou skalou sme nazbierali plný košík bedlí, potom sa pokochali nádherným výhľadom a keď sme sa vrátili späť na chatu a mama nám ich vyprážala, učil ma dedo hrať stolný tenis.

A čo majú s týmto všetkým spoločné čísla 10:24? To bol čas kedy z Prievidze odchádzal prvý ranný vlak na Rematu. I keď on to už bol skôr obedný vlak, keďže mu cesta trvala asi hodinu. Pre nás to bola výhoda, pretože sme tým pádom mali v lete kúpalisko celé doobedie takmer výhradne pre seba. Keď sa priši okúpať prví cezpoľní, už sme zase mali úplne inú zábavku.

Zhruba keď som chodil na strednú školu dedo chatu predal. Nikdy som sa nedozvedel prečo. Ostali mi ale nádherné spomienky a ten čas 10:24, ktorý ma "prenasleduje" dodnes. Je to naozaj zvláštne ale pamätám si už zo strednej školy, že keď som sa znudený pozeral cez vyučovanie na hodinky, veľmi často ukazovali práve tento čas. Určite častejšie ako by tvrdili pravidlá štatistiky a pravdepodobnosti. Ten vlak neskôr zmenil svoj čas odchodu ale ja som sa i na vysokej škole často pozrel na hodinky práve o 10:24. I neskôr, keď som už neštudoval, ale pracoval. Potom som odišiel žiť do Anglicka a viete čo? Nie, myslím to úplne vážne - už v prvý, možno druhý deň som ráno vstal a pozrel na hodinky ktoré v tom momente ukazovali 9:24.

Akokoľvek to znie neuveriteľne, verím, že sa stávajú veci, ktoré sa normálne nedajú vysvetliť. Ani sa o to nepokúšam - beriem túto súkromnú anomáliu ako takú milú spomienku na moje detsvo na Remate.

A ešte čosi - moji rodičia sa, pokiaľ som stále v Anglicku, presťahovali z Prievidze do Handlovej, odkiaľ je na Rematu naozaj na skok. Zmenilo sa mi tak trvalé bydlisko, hoci som v tom byte ešte ani nebol. Vlastne ani neviem presne kde teraz bývam aj keď Handlovú samozrejme poznám. Potom, ako som s nimi naposledy dotelefonoval, padol mi zrak na celkový čas hovoru. Tušíte aký bol? Áno, na minútu presne. ;-)

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.