Blog používateľa vetroň

 Budík zvoní, obloha je svetlá a ja sa preberám na zvláštnom mieste, celkom mi nie je jasné ako som sa sem dostal, kde to vlastne som, a prečo tu spím na zemi v kríkoch na benzínke. O 15 minút už stojím na ceste, a som celkom úspešný, akurát nik nejde mojim smerom. Asi po 3 hodinách mám ďalšie volvo na smer Lindau, čo sa mi veľmi hodí.

 Je štvrtok 6.augusta 2009, slnečné ráno. Po stredajšom krásnom vrchole Mont Blancu zostupujem z táboriska cca 3400 mnm do kempu v Chamonix. Na Druhý deň (piatok) večer účinkuje moja kapela na festivale alternatívnej hudby kdesi za Námestovom a ja prehodnocujem možnosti, ako tento koncert stihnúť, keďže moju úlohu na kopci som splnil a na programe máme už len oslavu a voľný deň.

Mám 4 roky. Prvá rozvitá veta, ktorú zo seba vydávam, je „Mamička , ja chcem bračeka.“ Zdá sa, že budem extrovert a potrebujem spoločnosť :). Moje otravovanie s bračekom neutícha po celý rok, a aj keď už ďalší potomok nebol v pláne, zdá sa že bračeka som si predsa len vyprosil. Z perinky na mojej posteli vytŕčajú nejaké pršteky a ja sa neviem od radosti na tento zázrak vynadívať.

Priatelia, v sobotu 17. mája 2008 popoludní v Martine aj Náhodní pocestní z Vrútok za pekného počasia podporili martinské kultúrne dianie v rámci programu Dní mesta Martin ďalším svojim vystúpením.

Bolo preplietané rečou uja moderátora, ktorý nám každú chvíľu dával priestor na pauzu, aby mohol čosi zaujímavé povedať do mikrofónu, takže náš koncert sa razom zmenil na hudobne podfarbené pozadie veselého pána konferenciera. Nuž, aj takto to niekedy na oslavách dní mesta môže vyzerať :) .