Blogy

Ostrovanka sa rozhodla že bude mať čajovňu, pretože chce mať čajovňu - je to jeden z jej snov. A bude mať čajovňu a to je dobre preto, lebo je dobré plniť si sny. Tak jej už mesiac pomáhame - každý, kto môže. Rodina, kamaráti, kto má čas a chuť. Brúsili sme, natierali, maľovali, pílili a vŕtali, dokonca sme ušili strop.

Mám 4 roky. Prvá rozvitá veta, ktorú zo seba vydávam, je „Mamička , ja chcem bračeka.“ Zdá sa, že budem extrovert a potrebujem spoločnosť :). Moje otravovanie s bračekom neutícha po celý rok, a aj keď už ďalší potomok nebol v pláne, zdá sa že bračeka som si predsa len vyprosil. Z perinky na mojej posteli vytŕčajú nejaké pršteky a ja sa neviem od radosti na tento zázrak vynadívať.

Vždy ma poteší, keď zbadám aspoň nejaký náznak toho, že tá beztvará masa ľudí okolo mňa premýšľa. Teda nie že slepo robí to, čo prikazuje televízia a rádio (najnovšie spoznáte nesvojprávnych ľudí podľa toho, že tvrdia že sú Fun Rádio).

Medzi najprimitívnejšie otázky vo vesmíre radím napríklad aj túto:

- V ktorom rade stojíte?

- Pohár víťazov pohárov je dosť divný názov pre nejakú súťaž, nie?

- To hej, hlavne keď si predstavíš, že jej víťaz je víťaz pohára víťazov pohárov...

- Áno, a doma na poličke má pohár víťaza pohára víťazov pohárov.

Kamkoľvek človek v týchto dňoch zablúdi, všade ho čakajú správy o návšteve anglickej kráľovnej na Slovensku. Ja sa tej udalosti veľmi teším. Jednak preto že som hrdý anglofil a potom tiež preto, že je vcelku príjemný pocit vedieť, že je u nás na návšteve kráľovná. Z toho konštatovania na mňa dýchne závan tradície so štipkou rozprávkovosti. A to sa mi páči.

Ako si tak na internete čítam slušné noviny tak som sa okrem iného dozvedel aj to, že u nás na Slovensku žije oficiálne asi tisícka Britov, neoficiálne možno aj o čosi viac. Vraj sa im najviac páči naša príroda - po mojom pobyte na Ostrovoch sa niet čo čudovať, divoké lesy tam prakticky nenájdete. Jedného máme dokonca aj u nás, v Liptovskom Hrádku. Volá sa Robin Rigg a "...na Slovensku založil občianske združenie Slovak Wildlife Society, ktoré sa venuje skúmaniu života divej zvery, predovšetkým vlkov a medveďov a ich konfliktom a spolunažívaniu s ľuďmi." (sme.sk). Tak by ma zaujímalo čo sa pozná s Jurom Lukáčom.

s bezočivým úškľabkom sa prevliekla popod dvere nemocničnej izby. Ani sa príliš nerozhliadala, išla na istotu. Vôbec jej neprekážalo, že som jej budúcu obeť práve držal za ruku. Ani rozprávka v telke neodvrátila jej pozornosť od toho strašného odhodlania. Nechala ma prejsť pár krokov ku dverám, naklonila sa nad holohlavé dievčatko v umelom spánku a... vzala si ju. Nevidel som jej do očí, necítil som ani, že tu vôbec je.

Je zvláštne, koľko ľudí ešte dnes pri písaní adresy do prehliadača používa tie tri písmenká "www". Vlastne ich tak trochu chápem - existuje ešte stále veľa amatérskych webov, ktoré ono www vyžadujú. Pritom je to úplne zbytočný prežitok. Keď napíšete adresu webovej stránky do prehliadača, tak on akosi štandardne predpokladá, že sa má na ňu pripojiť pomocou http protokolu (to je taký súbor predpisov vďaka ktorému si môžme prezerať webové stránky).

Už veľakrát som sa v živote stretol s niekým, kto vedel čítať ale nevedel písať (alebo vice versa). Vždy sprostredkovane - buď to bola postava v knihe, filme alebo v jednej z mnohých mestkých legiend (aka urban legends). Práve preto som tomu nikdy neveril - keď vie človek napísať písmeno, znamená to, že vie ako vyzerá, musí ho teda predsa vedieť aj prečítať (a znovu vice versa). Lenže ja som sa s tým človekom nakoniec stretol! A kde inde ako na internete?

Iste ste už videli nejedno video, kde bol do pôvodného deja nahovorený iný text. Keď zalovím v pamäti, ako prvá mi napadá séria rozprávok z cyklu A je to, ktorú nahovorili dvaja vtipní východniari. Pred pár dňami som dostal link na server humno.sk , kde sa autor Rado Ondřejíček pohral s časťou filmu Pád tretej ríše, v ktorom sa Hitler krátko pred ukončením vojny dozvedá, že už mu žiadne vojská neprídu na pomoc a skrátka, že je všetko v ......

Nové titulky však tomuto úryvku dodali úplne iný význam a fakt stojí za to si toto dielko pozrieť. Pripomeniem len, že s touto témou sa už úspešne pohralo aj viacero zahraničných autorov a linky na ich videá sú umiestnené v pôvodnom článku.

Je to presne týždeň čo počúvam doma Pink Floyd viac ako kedykoľvek predtým. Objavil som ho pred veľa rokmi vďaka jednému kamarátovi, od ktorého som si požičiaval kazety s ich hudbou. Boli preňho také cenné, že mi nikdy nechcel požičiať viac ako jednu naraz a tak som sa, úplne fascinovaný tou nadčasovou muzikou, otočil k nemu a späť domov aj trikrát za deň. Doba pokročila a v mojej poličke sa dnes hrdo vynímajú takmer všetky ich albumy a DVD. Akurát živý koncert v spomienkach chýba - turné Pulse, v rámci ktorého sa zastavili aj v Prahe, som trestuhodne prepásol. Žiaden iný koncert Floydov v pôvodnom zložení sa už neuskutoční. Richard Wright nás navždy opustil.