Ivo Had Weiss

V druhej časti rozhovoru s Hadom sa dozviete aj o jeho vzťahu s múzou, o jeho Obľúbenom koncertnom faux pas, o tom, prečo je v lete obklopený deckami a aj o tom ako vidí budúcnosť folku na Slovensku. Tak neváhajte, stačí iba kliknúť. :-)

Možno ste postrehli, že na frenkvenciách rádia Lumen sa v pravidelnom vysielacom čase v utorok od 16.00 – 17.30 objavuje relácia venovaná folku, predovšetkým tomu slovenskému. Priestor je vyhradený folkovej hitparáde, zostavenej z poslucháčskych hlasov a profilovej polhodinke, v ktorej jej tvorcovia mapujú slovenské folkové kapely a pesničkárov. Obísť teda nemohli ani folkové združenie EFKO a jeho členov, ktorým patrili utorky januárové. Po Radovi Tiňovi, Peťovi Lachkom, a Janke Kúdelovej prišiel rad aj na Hada – Iva Weisa, s ktorým som mala tú česť robiť rozhovor ja osobne. Ak si naň kliknete, dozviete sa veľa o Hadovi aj o Efku. Má dve časti, tu je prvá z nich...

Čo-to už bolo spomenuté v Hadovom profile, kadečo sa človek možno nikdy nedozvie, lebo viete ako je to s redaktormi - radi sa pýtajú, ale neradi o sebe čosi prezrádzajú, no na niekoľko otázok sa mi predsa len podarilo od neho vymámiť odpovede.

V živote sa občas stane, že "narazí kosa na kameň". Sú to presne tie prípady, kedy sa z lovca stáva obeť, keď sa z chlapca má stať chlap alebo keď sa z redaktora stane objekt záujmu iného redaktora. A presne toto sa prihodilo aj Hadovi. Chvíľu sme sa pred rozhovorom s ním bavili o veciach okolo folku, okolo redaktorstva, Ivan mi povedal, že by mu asi bolo blbé, keby mu niekto položil nejaké obligátne otázky typu: Kedy si sa narodil, alebo ako a kedy si začal hrať. Ako podmaz sme si pustili najnovšie CDčko Neřežu - "Ješte jednou" , ja som zapol diktafón (Petiarov) a začali sme spolu skladať puzzle Hadovho profilu.

Tak sme boli na Strunobraní 2001 v Banskej Štiavnici. Priebeh bol veľmi zaujímavý. V piatok, keď sme prišli do Štiavnice, pršalo, ako aj každý rok. Podujatie malo začať o 15.

Už zopár rokov sa uprostred júla koná dnes už dovolím si tvrdiť dobre známy festival Strunobranie. Nebolo tomu inak ani tento rok. Ja som sa opäť prihlásil do súťaže ako jeden z účinkujúcich (samozrejme spolu s Máriou Horňákovou, s ktorou to ťaháme spolu spevácky už od môjho vstupu na hudobnú scénu). Absolvovali sme krajské výberové kolo v Spišskej Novej Vsi a keďže nás porota vybrala aj do finálovej časti konajúcej sa v Banskej Štiavnici, tešili sme sa o to viac. Bola to pre nás aj príležitosť znovu sa ukázať na slovenskej folkovej scéne po viac ako dvoch rokoch, počas ktorých som spoznával zámorské krajiny.

Dňa 28.apríla doobeda som z vlaku pozoroval slovenskú krajinu. Bolo celkom pekné a ja som akurát cestoval na celoslovenské finále STP – Slovenskej trampskej porty.
Finále festivalu, ktorý mal niekoľko predkôl po celom Slovensku, sa konalo v príjemnom prostredí areálu reštaurácie Bašta, v časti Trenčína, ktorú jeho obyvatelia poznajú ako „Ostrov“. Okrem festivalu mal každý možnosť užiť si rozličných sprievodných akcií, občerstvenie bolo samozrejme zabezpečené tiež. České pivko za 20,- Sk mi pripadalo (aj cenovo) veľmi prijateľné. Organizátorom veľmi pekne ďakujem, že ma ako „novinára“ pustili dovnútra zadarmo, musím povedať, že vstupné 170,- Sk nebolo podľa mňa vôbec málo, skôr naopak. Samozrejme, na festivale vystúpili aj hostia z ČR, ale poďme pekne poporiadku. Hrať sa začalo niečo po dvanástej hodine. V súťažnom bloku vystúpilo cez 10 hudobných telies (Vašo Jánsky, Alvarez, Jasoň, Country Limit Club, Had, The Brothers, Union City Grass, Talizman, Montana, Duo Hups, Mince vo fontáne, Robo Hulej, Lekra...), ktoré, ako som už spomínal boli vybrané z oblastných predkôl. Žánrové zameranie týchto hudobných telies len kradmo vystihoval názov prehliadky.