Recenzia

Ak nástrojové obsadenie kapely pozostáva z akustickej gitary, bendža a kontrabasu, so  značnou pravdepodobnosťou pôjde o folkovú alebo trampskú kapelu. Ak je táto kapela zároveň aj jedným zakladajúcich členov hudobného združenia GRAN, jej začiatky sú spojené s týmto labelom a jej členovia hrali napríklad v Lesných Škriatkoch alebo Ozvene, je to už pravdepodobnosť takmer hraničiaca s istotou. Všetko môže platiť - s výnimkou prípadu, že táto skupina sa volá Tu v dome.

Keď sme kedysi, ešte v deväťdesiatych rokoch, s Hankou Daubnerovou pripravovali pre Slovenskú televíziu dnes už legendárny cyklus Pesničkári slovenskí, so zvedavosťou sme sa prehrabávali magnetofónovými kazetami s nahrávkami pre nás často neznámych sóĺistov a skupín. Samozrejme, technická aj umelecká úroveň nahrávok bola rôznorodá, dosť často doslova hrozná, ale o to zaujímavejšie boli objavy. Pamätám si na večer, keď sa mi dostala do rúk kazeta s menom Peter Janků a zazneli z nej prvé pesničky – okamžite mi bolo jasné, že máme do činenia s hotovým pesničkárom, ktorý síce ešte nemá také meno (aspoň nie na Slovensku,  i keď v Čechách už mal za sebou nejaké tie úspešné vystúpenia), ale už má jasný názor a vlastný štýl.

Meno Roman Vámoš ani názov Salamander Band nepatria k príliš frekventovaným menám ani na stránkach Folk.sk, ani na plagátoch festivalov, o rádiových vlnách ani nehovoriac. Na jednej strane ma to dosť prekvapuje, pretože takých zrelých pesničkárov s vlastným názorom a doslova hitmakerským talentom nie je u nás veľa; na druhej strane povedzme si otvorene – prečo práve Salamander by mal byť výnimkou a jeho cesta do médií a k publiku by mala byť jednoduchšia, než cesty iných jeho kolegov zo slovenskej pesničkárskej scény?

Začiatkom leta sa mi dostala do rúk zremixovaná verzia debutového albumu košickej skupiny Divozel. Prvýkrát bolo CD vydané v roku 2006, teda tesne po tom, ako ho skupina donahrávala v bardejovskom štúdiu Leon Art (v minulosti HERSTEK). Aj prvú verziu mám vo svojej fonotéke a bol som zvedavý, k akým zmenám nakoniec došlo. Už pri prvom vizuálnom porovnaní je badateľný rozdiel. Nový obal CD je súčasťou bookletu, ktorý v prvej verzii chýbal (informácie boli len na obojstranne potlačenej plnofarebnej karte).

Napísať, že skupina Sanyland tento album pripravovala 14 rokov by síce bolo efektné, ale nepravdivé. Možno k tomuto pocitu zvádza niekoľko starších skladieb, ktoré pochádzajú ešte zo začiatkov Sanylandu a ktoré sa ocitli na platni, lenže ono je to trochu inak. Asi máloktorá kapela zo slovenskej folkrockovej (alebo pesničkárskej)  scény mala našliapnuté na tak úspešnú kariéru ako Sanyland v polovici deväťdesiatych rokov. Mimoriadne koncentrované zoskupenie muzikantských osobností, medzi ktorými spomeniem napríklad mená Martin Zajko a Ajdží Sabo (inak tiež Slide & Udu) alebo Silvia Josifoska či autor väčšiny skladieb repertoáru Slávo Sany Grék, turné s Jaromírom Nohavicom, ponuka Vřešťála a Sázavského na produkovanie albumu skupiny.... Lenže namiesto toho prišiel rozpad kapely, sólové projekty niektorých členov a desať rokov hybernácie. V roku 2006 sa Sanyland znovu dal dokopy a v mierne inovovanom zložení (ale aj za účasti niekdajších spoluhráčov) nahrali konečne svoj debut.

Pathetic Hypermarket Band, alebo len PHB, je na slovenskej folkovej scéne rozhodne veľmi svojráznym a originálnym subjektom. Tieto vlastnosti sa zďaleka neprejavujú len v ich tvorbe a na koncertoch, ale napríklad i v takom kontakte so svojimi priaznivcami akým je pozvánka na krst ich najnovšieho CD Naoko. A hoci v ňom sami uvádzajú že ide o ich druhé CD v poradí, fakticky je to po Touto cestou kráčal Ybaboch a ...kto je na víne už tretí počin ktorý vyšiel pod hlavičkou tejto skupiny.

Z mojej poslednej návštevy na Slovensku som si, okrem iného, priniesol aj CD formácie, ktorú považujem za špičku v oblasti akustickej hudby (možno nielen) na Slovensku.

Ja osobne počítače a folkový žáner nevidím v žiadnom protiklade. Je pravda, že pre väčšinu ľudí sa predstava folku zvyčajne spája s akustickou gitarou. Pokiaľ ma však pamäť neklame, jedným z prvých "komputerizovaných" pesničkárov na našom území bol v osemdesiatych rokoch Emil Pospíšil a jeho obvyklé pódiové vybavenie sa skladalo z gitary, sitár a počítača zn. Atari – aj s prednahratými podkladmi.

Folk na Slovensku je takmer tristostranová publikácia o žánri, ktorý podľa množstva mediálnej podpory u nás vlastne neexistuje. O čom teda je? Obsahuje prázdne strany? Nie! Je to poctivá husto písaná kniha s množstvom užitočných informácií mapujúca súčasný stav aj históriu folku ako hudobného žánra. Keďže s knihou je všetko v poriadku, problém bude asi na strane mediálnej podpory.

V sobotu 22.4.2006 sa v bratislavskom PKO uskutočnilo regionálne výberové kolo, na ktorom si zástupcovia festivalov Dobrofest, Radimovská Šopa, Country Mlyn, Sigord, Stupavský Širák a Country Lodenica, vyberali kapely do súťažného bloku v rámci toho ktorého festivalu. V tomto článku vám prinášam výsledky a zopár mojich postrehov. Verím, že svoje dojmy a názory pridáte aj vy.