Albumy, nahrávky

Najnovšie dvoj-CD najdlhšie existujúcej kapely Jednofázové kvasenie s názvom Bezfázový stav sa mi dostalo do rúk na jednom jesennom koncerte na Patrónke. Na kapelu v takomto úctyhodnom veku (myslím že to už bude vyše 40 rokov, ale to sa samozrejme neprezrádza) je takéto množstvo materiálu na jeden šup skôr výnimočný jav. Preto som bol zvedavý, čo na nosiči s pekným obalom aj bookletom nájdem.

 Radio_FM dnes zverejnilo nominácie na švrtý ročník hudobných cien Radio_Head Awards. Touto cestou by sme chceli zagratulovať kapele Jednofazove kvasenie k nominácii v žánrovej kategórii World Music/Folk za nahrávku Bezfázový stav.

Už je to nejaký ten piatok, čo kapela JFQ (teda Jednofázové kvasenie) potešila svojich fanúšikov, ktorých je hojne...(dôkazom toho bola trebárs len bratislavská vzorka, ktorá bez rezervy zaplnila divadielko A-Ha na Školskej ulici v piatok 29.4.2011.) novou CD plackou... Hej, nahrať album menšinového žánru nie je v posledných dvadsiatich rokoch nijak zvlášť veľký problém, no nájsť vydavateľa, ktorý riskne vyprodukovať ho s možným následkom, že nebude až tak komerčne úspešný, to už zaberie viac času i energie...

„Jednofázákom“ sa podarila i tá ťažšia časť skladačky vedúcej k finálnemu produktu...

CD Branislava Kšiňana s názvom Bolo nám potešením som dostal do ruky ešte v lete na Lodenici 2010. V decembri mi Braňo nenápadnou otázkou pripomenul, či som náhodou nezabudol na recenziu, čo som mu bol býval sľúbil. Samozrejme, že som zabudol, tak naprávam staré hriechy.

Pesničkárka Ika Kraicová natočila debutový album Svetlo a tiene v roku 2004, nasledovali Vlčie balady, na ktorých spolupracovala s poetkou Evou Luka a tento tvorivý tandem obohatený o Ikinho partnera kontrabasistu Romana Kraica bol aj pri zrode novinky.

 Soňu Horňákovú sledujem prakticky od jej hudobných začiatkov a aj pre mňa samotného je pozoruhodné zistenie, ako ma stále zaujíma jej tvorba a smer, ktorým sa nabudúce vydá. Je jednou z tých pár osobností na našej pesničkárskej scéne, ktoré ma ešte stále, aj po rokoch,  dokážu prekvapiť. Nielen pesničkami – vysoký štandard a hitovosť je u Soni zvykom asi odjakživa - ale aj celkovým muzikantským smerovaním.

Keď som prvý raz vkročil do krčmy U Očka, ešte sa to tuším ani nevolalo U Očka. Bola to obyčajná piváreň IV. cenovej skupiny plná cigáňov, do ktorej zablúdili cudzí ľudia iba omylom. Ako ja. Dnes je tento priestor vďaka Rahanovej snahe čoraz známejším hudobným klubom s výborným technickým vybavením, skvelou kuchyňou a zaujímavým programom.

28. júna 2010 som sa tu zastavil kvôli avizovanému krstu debutového albumu bratislavskej kapely Cafe Edit s názvom Čakanie na Vojta. Privítal ma rozložitý úsmev rozložitého Rahana a pomerne vysoký počet návštevníkov, v podniku bolo napriek úctyhodným rozmerom pomerne tesno. Nakoniec som si ukoristil relatívne kľudné miesto hneď pri uličke a zadíval som sa smerom k pódiu. 

Soňa Horňáková  nahrala nový album !  CD-SANTA BARBARA  je dostupné od 21.6.2010 na www.slnkorekords.sk

Na mape Bratislavy je stále menej a menej útulných krčmičiek nevalnej povesti, kde návštevník môže pri pohári nekvalitného piva, kedykoľvek počuť spontánnu hudobnú produkciu muzikantov z ľudu, ktorí za pivo a borovičku, ale často krát bez nároku na honorár, ochotne hrabnú do strún. Padajú postupne za obeť pokroku a civilizácie.

Ha, poznáte to? Počúvate novú CD tej, či onej kapely a pri treťom kolotoči sa odrazu pristihujete pri tom, že do hlávky sa Vám nezapísala ani jedna zo zaručených hitov /bez akých sa tak obíde maximálne album Deža Ursinyho, či Mariana Vargu), no pesnička iná, iná a asi práve preto tá. A tá Vás vcucáva, kruto, no brániť sa tomu, hm ne-chce-te!
Mne sa toto stalo pri počúvaní nového albumu Divozelu (Divadlo). O ktorú išlo? Prezradím, ale nie hneď...

Tak ja pôjdem po poriadku, aby som bol, tak ako vždy Had býva pri recenziách „folkuliatok“ (použil som zámerne terminus technikus Ľuba Vágnera, ktorý má v jeho slovníku však iný význam). Ja si pod „folkuliatkom“ predstavujem albumové novorodeniatko folkovej kapely.