Bobova diéta

Možno ste už v našom fotoalbume našli fotky z predkola Porty, o ktorom sme písali včera. Okrem nich si dnes môžete prečítať komentáre k jednotlivým účinkujúcim.

12. apríla zúčastnil som sa košického predkola festivalu Porta (a aj niekoľkých ďalších). Spočiatku to mala byť "len" návšteva u Števa Šantu v Poprade, no nakoniec sme sa spolu stretli v klube GES, neďaleko centra hlavného mesta východného slovenska. Veľmi mi to vyhovovalo, pretože som mal konečne možnosť na vlastné oči a uši sa presvedčiť o kvalitách muzikantov z tohto regiónu a napísať vám o tom.

V piatok 6. decembra sa v kine Nádej v Bratislave-Rači uskutočnil koncert s názvom Kalumet a hostia. Kalumet, ako všetci vieme, je skupina s už dvanásťročnou tradíciou a zároveň organizátor piatkového večera, na ktorý si pozvali ešte Bobovu diétu, Acoustic Flash a euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka. Po vstupe do kina som bol milo prekvapený masívnou účasťou. Kúpil som si vstupenku za takisto milých 60,- korún, ktorá bola zároveň bulletinom a reklamným letákom istej poisťovne, ktorá akciu podporila.

Jesenná sezóna vo Vysokoškolskom klube v Prešove je naozaj pestrá. Máme za sebou viacero zaujímavých akcií, ale nás ako muzikantov najviac zaujali koncerty.

Rozhovor s členom skupiny Bobova diéta mal veru ťažký pôrod. Miesto bolo ideálne - Robo Tkáč (Bobo) sa zastavil priamo u mňa doma, takže 8. júla sme si u mňa v kuchyni sadli za stôl na ktorom ležal zapnutý diktafón a rozprávali sa. Tesne na to sa mi však pokazil počítač a prepísaný rozhovor v ňom ostal uväznený. Prepísal by som ho ešte raz na kamarátovom počítači, keby som mesiac na to nezletel zo skaly a nestrávil takmer mesiac v nemocnici. Dnes mi brat pomohol dať dokopy rozmlátenú kazetu (ktorú som mal v dobe letu pri sebe) a tak rozhovor po takmer dvoch mesiacoch konečne prepisujem. Nech sa páči.

Bol raz jeden festival, narodil sa v roku 1998 a rodičia mu dali meno Vandermúza. Keďže mala dobrých rodičov ktorí sa o ňu starali, prebaľovali ju, kŕmili, tak sa 9.-11.augusta 2002 dožila Vandermúza piatich rokov... a oslavy týchto okrúhlych pätín sa zúčastnila aj redakcia folk.sk

Túto otázku som dosť frekventovane počúval počas sobotného podvečera v banskoštiavnickom amfiteátri, kde sa tak ako po minulé roky konal ďalší ročník Strunobrania, tentokrát s prívlastkom 2002. Nakoniec predsa len zapršalo ale o tom viac v závere článku.

Na tohoročnom ročníku Strunobrania sa podobne ako po iné roky súťažilo. Súťažilo sa o ocenenia, ktoré udeľuje odborná porota na základe viacerých kritérií.

Deň začal veľmi všedne, ako drvivá väčšina tých ostatných a totiž tým, že som zaspal. Po neúspešnom pokuse prehovoriť iného člena mojej kapely aby po mňa prišiel do Bratislavy autom z Banskej Bystrice, s tým že potom pôjdeme do Ružomberka som rezignoval, uznal že to bol blbý nápad a vybral sa na vlak. Čas cesty som si však pri prebúdzaní sa vypočítal zle, pretože som "národné finále Porta 2002", ako festivalu nadávali na plagátoch, hladko stihol. Bol som veľmi zvedavý na prostredie, v ktorom budú 15 finalisti a nie málo hostí hrať, názov Ranč totiž vo mne budil obavy a predstavy zafajčeného lokálu pre miestnych "tvrdých chlapov" v ktorom ani tá najhlasnejšia kapela neprehučí ich vravu. Zbytočne.

V sobotu 4. mája sa uskutočnilo krajské výberové kolo Strunobrania pre košický a prešovský kraj. Vystúpenie sa konalo v peknom prostredí Sadu mládeze v Spišskej novej vsi, počas krásneho počasia(pre účinkujúcich možno až príliž teplého), no divákov bolo, ako je už zvykom, dosť málo. Napriek tomu bola na amfiteátri skvelá nálada, a kapely sa povzbudzovali viac menej medzi sebou.