Albumy, nahrávky

Stretli sme sa nedávno na „Loďke“ v Piešťanoch... Radiar jeho blok zaradil na začiatok tretieho dníčka vrámci „folkovej obývačky“. Z krátkometrážneho rozhovoru s ním mi bolo jasné, že v Janovi Sikorovi spoznávam (pre mňa) novú tvár lovenského pesničkára.

If you are in not good state and have no cash to move out from that point, you would need to receive the loan. Because that will aid you emphatically. I take secured loan every single year and feel myself good because of that.

Pesničkár Janko Kulich, sa po niekoľkoročnej pauze vracia opäť na koncertné pódia, tentoraz v sprievode kapely Kolegium.

Janko Kulich prináša na scénu oživenie v podobe melodických a poetických textov. S nadhľadom a hravosťou sa vysmieva všetkému na čom nezáleží a prináša svoj pohľad na lásku, umenie a zábavu. Nové CD ponúka výborný spevácky prejav, vokály ústnej harmoniky, príjemné gitarové aranže, nechýbajú na ňom skúsení muzikanti a hlavne piesne, ktoré potešia každého. My sme sa s úspešným textárom a v súčasnosti aj producentom žiarskeho Céčka stretli a položili mu zopár otázok.

Sú pesničkári, s ktorými sa kamarátiš, pretože sú fajn, no ich produkcia príliš nerezonuje s tvojím cítením. Sú pesničkári, s ktorými sa nekamarátiš... Možno preto, že ľudsky sú Ti vzdialení, no ak ide o ich tvorbu visíš im na perách...bo ako píšu Ti je blízke. A sú, našťastie, aj pesničkári, (nazvem ich dva v jednom), ktorí sú akousi spojnicou už vymenovaných prototypov... Medzi nich (u mňa) patrí aj Peter Janků.

Zaiste ste to už zažili... Dostala sa Vám do rúk CD, ktorú ste z prehrávača nevedeli dlhšie vytiahnuť, a nebolo to tým, že by sa Vám dvierka do prístroja zasekli...
Nie, pretože ste sa na ňu namotali...
Najskôr na jednu, dve zo skladieb z nej...
Neskôr aj na väčšinu zvyšných zo pesničiek.
Toto sa mi stalo pred pár dňami...
Ste zvedaví o akú (a koho) CD sa jedná?
Ide o album „Než nám krídla pristrihnú“ od bratislavskej formácie Rolničky.

Tá paralela sa mi neodbytne natíska. V Edovom príbehu niečo zo zarputilosti Franka Zappu určite je. Veľký ironizátor Frank, odchovaný škandalóznou Amerikou, v mladosti divoko experimentoval. Potom dorástol k brutálne kvalitnému inštrumentálnemu veľkokapelovému jazzrocku, aby nakoniec, ako zrelý muzikant, dokonvergoval k jednoduchému popovému formátu v hitovke Bobby Brown. Táto jednoduchosť sa ukázala ako najúčinnejší nosič jeho krutej ironizácie. Až tu si ho Amerika naozaj všimla. A zasmiala sa...

Folk zahŕňa, okrem iného, aj podmnožinu pesničiek, ktoré si ľudia spievajú. Síce čoraz menej, ale ešte stále aspoň občas na zopár spriaznených duší človek narazí. Spievajú sa pesničky, ktoré nás pobavia, povzbudia a najmä v ktorých nájdeme sami seba. Ich prostredníctvom hovoríme za seba niečo, čo sformuloval autor. Pesničky, ktoré nám dávajú dosť dôvodov, aby sme si ich spievali, skutočne dokážu pohnúť svetom. Či už ide o  magickú pieseň “Holubí dům”, Krylovho “Anděla”, “Za svou pravdou stát” od Spirituál Kvintetu, alebo hoci “Blowing in the wind” od Dylana, všetky majú v sebe čosi, čím nás oslovili.

 Edo Klena patrí k najosobitejším hudobníkom (nielen) folkovej či folkrockovej scény. Nič na tom nemení fakt, že z rozhlasu či televízie nám každodenne servírujú iné mená.

Ostrov: Prach

 Táto recenzia je z druhu článkov, ktoré si sám pre seba pracovne (a s určitou mierou výčitiek) nazývam Recenzia-na-album-o-ktorom-som-vždy-chcel-napísať-ale-nikdy-som-na-to-nemal-čas. A zároveň aj hneď z úvodu prehlasujem, že aj keď asi neexistuje úplne objektívna recenzia, táto bude výsostne subjektívna. To len aby som sa vyhol prípadným atakom a obvineniam z ignorantstva...

Naozaj sa nepovažujem za znalca Števovej tvorby - až tak často sme nehrali na rovnakých akciách a jeho nahrávky sa mi dostávali do rúk a do uší skôr sporadicky.

Luxusnou cestou sa mi dostal do rúk v poradí štvrtý štúdiový album bratislavskej formácie Pathetic Hypermarket Band. Zadarmo, pekne do ruky od pani poštárky. Štvorka, s názvom Bosou nohou, vykročila s hrdým prívlastkom - prvý oficiálny. Srdečne gratulujem. Každý luxus ale niečo stojí. V tomto prípade to na oplátku vyriešim napísaním nasledujúcich riadkov. A nazvime to kľudne recenziou. Urobím to aj napriek tomu, že som ich verným fanúšikom a celé osadenstvo kapely sú moji priatelia. Ponechám jednoducho na čitateľovi, nech sa s tým vysporiada ako chce.