Pohoda

Bol raz jeden festival, narodil sa v roku 1998 a rodičia mu dali meno Vandermúza. Keďže mala dobrých rodičov ktorí sa o ňu starali, prebaľovali ju, kŕmili, tak sa 9.-11.augusta 2002 dožila Vandermúza piatich rokov... a oslavy týchto okrúhlych pätín sa zúčastnila aj redakcia folk.sk

Čo-to už bolo naznačené v profile skupiny, ale zvedavosť ma nútila dozvedieť sa ešte viac a tak som poprosil Maňasa o zopár odpovedí na moje otázky.

Áno, takto príjemne sa voláme. Naším domovským prístavom sú Topoľčany, malebná to usadlosť na úpätí pohoria Tríbeč na strednej Nitre. Takže už by ste nás našli a teraz ešte niečo, čo asi o nás neviete. Keď sa nás pred istým časom niekto spýtal, aký štýl hráme, rozpačito sme koktali o folku, country a podobne, ale potom sme sa raz na plagáte v Bratislave objavili pod označením „pop-folková“ skupina, čo nám urobilo veľkú radosť, pretože odvtedy vieme celkom presne, čo sme zač. Najnovšie sme dorástli do výšky 1 024 cm, spolu s našou aparatúrou vážime 645 kg a naše miery sú veľmi blízko ideálu. Sme piati, máme tri ženy, jednu frajerku a päť detí.

"Rozdajme gitary a dobrých rodičov, kopa zla na svete bude raz o ničom, deti nech maľujú na nebo grafiti a s nimi celý svet muzikou opitý..." - text Maňasovej pesničky, lídra z topoľčianskej Pohody, by sa mohol stať (vlastne sa už stal) ústrednou myšlienkou stretnutí pesničkárov na Folkovej jari v Partizánskom.