Hľa, veľká recenzia alebo Kvalita za rozumnú cenu

Chvatne sme obliekli a mlčky prekontrolovali recenzentskú výstroj. Nabité pero pokusne zaškrípalo po papieri, zašušťali stránky zánovného zápisníka. Prišiel pondelok 8.12., o ktorom sme sa dlho odvážili vravieť len šeptom a s úctivým vibrátom v hlase. Mária sklonil hlavu, aby zakryl chvejúce sa nozdry. Mrazivý večer, holé stromy v tme, stúpanie na horu, zblúdilé duše a zostup do katakomb zvestujúcich underground. Dekorácie už tradičnej folkovej scény – pivničnej sály UPC sa takisto ako živý hľadištný inventár príliš nezmenili, zato za mikrofónmi sa objavili nové folkové celebrity.
Zvolenský pesničkár Kosťa so zručným sólovým gitaristom Bacilom podali pozvoľna, na vlnách clivoty plynúcu výpoveď o láske, sem a tam prerušovanú zverskými piesňami (nebiť recenzentov, myslené sú piesne o zvieratkách) a rezkejšími (po)kusmi. Jemné melódie sa rinuli v dokonalom zladení, prelínajúc sa nenápadne jedna s druhou, celistvo, bez väčších výkyvov či rušivých momentov. Duo väčšmi než na vonkajší efekt stavilo na vnútornú hodnotu drobných hudobných detailov, citlivý prednes a atmosféru pokojného šumu rieky za letného popoludnia. Spev sa našťastie len nesmelo pýšil prvkom známym ako počiatočný intonačný rozjazd, keď interpret ako guľka v rulete hľadá práve ten jeho vyvolený tón.
S hlasovou sebarealizáciou nemal problém ani na prvý pohľad inštrumentálne založený Bacil. Pred ním stojaci mikrofón bol pošteklený dvomi a pol vetami pochybného obsahu a jedným strohým rozkazom „Hraj!“, aby bolo jasné, kto je šéfom tohto bientitného zoskupenia. Kosťa na koncerte smútil za svojim textárom, ktorý koťuha ušiel za hranice. Nám ostal smútok nad jeho textami. Skôr vyzdvihujeme texty vlastné, ktoré by obstáli aj ako básne bez hudobného doprovodu.
Vďaka žánrovej čistote svojho prejavu zabezpečenej tradičnými témami a zanietenému spájaniu myší a lienok nemohla dvojica opustiť UPC bez zisku húfu fanúšikov a priaznivcov (nevynímajúc súdržný spolok priateľov a známych).

Perly fiktívnych hrdinov:
"Je evidentné, jednoznačné a nevyvrátiteľné, že vyššiezmienená formácia hrá folk, teda sa bezpochyby ocitla v správnom čase na správnom mieste činu." Radúz Šmátral, detektív

"Dvojica protagonistov nám ukázala, že hudba nie je bezhlavé búšenie do strún." Ďuro McIntyre, bubeník

"Voľáki smutní chuapci." pucfrau Matilda

"Tie Bacilove arpeggia!" učenlivý recenzent objavuje jemné odtiene skvelosti

Druhý človiečik, ktorý osamelo zaujal miesto za mikrofónom sa nám predstavil ako Stano Kalman.
Prejav tohto interpreta nie je na rozdiel od predchádzajúceho telesa vybudovaný na nenápadnosti a monotematickosti. Naopak, spevák a gitarista v jednej osobe dokáže zaujať, pobaviť, miestami až šokovať (pravda primerane umiernene, veď sme predsa v UPC). Úplne prirodzene strieda piesne humoristické s drsnými protestsongmi. Poslucháčom je hneď jasné prečo si doniesol vlastný mix, keďže sa nehrá na hladkanie tónov tenorovým vánkom, aj keď intonácia občas, hlavne vo výškach trpí. Nie každý je však Mariah Carey. Stanova gitara zakúpená priamo v Španielsku sa asi nestihla spriateliť s novým mixom a tak na seba celý čas nenávistne funeli a škaredo zazerali, čím sa samozrejme nezaoberal nikto okrem recenzenta-hnidopicha.
Textová zložka piesní zaujme vo svojich vážnych polohách plynulým prechodom medzi reflexívnou meditatívnosťou a údernosťou kupletu – u tohto autora nejde o protest pre protest, ale o protest vtesnaný do umeleckej formy a predsa obsahovo naliehavý. Autor vie, o čom spieva a prečo tak robí. Má tému, presnejšie povedané široký súbor tém. Suverénne zvláda spoločenskonutričnú kapustnú tému („od kapusty chlap je riedky“) aj príbeh tuláka z Ruska a my cítime a počujeme, že v textoch sa skrýva čosi podstatné a nie je to len umelecký pátos. Čosi, kvôli čomu by sme si ich chceli vypočuť ešte raz, hoci občas zamaskované za sled voľne sa valiacich kalambúrov a asociácií, inokedy zasa vážne, otvorené. Aj pri "dôležitých" témach autor svoj názor podáva nenásilne a prirodzene, takže mu v konečnom dôsledku veríme, alebo prinajmenšom chceme veriť. Napokon umenie nie je odrazom života, ale predovšetkým fikciou. Humorne ladené piesne zasa zaujmú kaskádami slovných gagov, ktoré autor zvláda s prehľadom a takmer vždy ich dokáže priviesť k hrotu pointy.
Jeho hudobný prejav mnohotvárnosťou priam udivuje – počuť tu ľudskosť Nohavicu, mihne sa Krylov štipľavo-sarkastický intelektualizmus ale i plíhalovská hravosť – napriek tomu však nemáte pocit niečoho nepôvodného, nie, Stano Kalman varí zo známych prísad jedlo nové so špecifickou vôňou a chuťou.

Na záver vyzdvihnime vrámci Mr. Radiarom platenej propagandy uvedenú pieseň "Bez folku sa nedá žiť" a začnime spokojne priasť. Skvelé výkony. Za tú cenu sa naozaj oplatilo ísť.

Voľne pohodený prieskum verejnej mienky:
"Ten úsmev do objektívu... Môže byť!" Eulália Novotná, funynka

"Celkom dobre hrá." recenzent, ktorému sa pri umelcovej srdcervúcej interpretácii minuli múdre vety

"Autor sa díva a vidí, díva a diví." František Litecký, anonym

"Tieto piesne sa nepodobajú jedna druhej. Nemáte pocit, že keď ste počuli jednu, počuli ste všetky."recenzenti veriaci vo finančnú kompenzáciu

Miloš "profesor" František, Laureau Dudová PhB, Mária "Polónyiar" PhB

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu