Mysami

Juj, bolo že to radosti, keď sa nám Radiar zveril vezúc nás na (Myjavské) Folkové vítanie leta v Krčme na konci sveta s tou novinou, že na Lodenici v Piešťanoch sa po ročnej odmĺke znova obnovuje Folková scéna, a on sa jej ujíma, ako „tato predstavený“. Nuž pomyslel som si juchuchúúú...a aj dosť veru nahlas, holt folker (hoc i plachý, ako je Had) sa nie vždy dokáže udržať s prejavením radosti. Ha-ha...

Mnohí organizátori, ale aj naši kamaráti sa nás už pýtali, s akým "i/y" sa píše názov našej skupiny. Vysvetlenie je v podstate jednoduché a prozaické, no radšej vám objasním všetky dôvody, ktoré nás k nemu priviedli.

Folkovanie v Liptovskom Hrádku mi dvakrát uniklo. Dvakrát som uprednostnila rodinnú udalosť, raz veľmi smutnú, raz veľmi veselú pred účasťou na ňom. Raz som tam mala hrať s PHB, raz s Petiarom. Do tretice to vyšlo s Mysami. V piatok naobed sa stretávame u Radiara, až po strop nakladáme Renault Espace požičaný od Seejfových rodičov a hurááá, vyrážame...:)

Na nasledujúci stĺpček v denníku Pravda ma dnes ráno upozornila moja sestra, za čo jej ďakujem, pretože som sa prebudila hneď a nie až o hodinu po vstaní z postele a bolo to prijemné prebudenie...:) Veď kto by sa cítil zle v takej spoločnosti...:D

V sobotu 12.júla 2008 sa v slobodnom kráľovskom meste Skalica odohralo národné finále festivalu FolkScéna. Mal som to šťastie, že sa mi spolu so skupinou Mysami, v ktorej pôsobím, podarilo postúpiť medzi finalistov festivalu. Postup to bol nielen pre mňa, ale aj pre celú skupinu o to prekvapujúcejší, že sme si boli vedomí vysokej kvality všetkých súťažiacich skupín, ktoré s nami súťažili o postup do finále už v bratislavskom výberovom kole. Nebudem a nechcem polemizovať o tom, prečo vybrali práve nás, ale postup celú skupinu úprimne potešil. Potešilo nás to o to viac, že sme museli už naše vystúpenie na bratislavskom výberovom kole odohrať v improvizovanej zostave, teda bez našej speváčky a perkusionistky Hanky, ktorá mala v tom čase rodinné povinnosti.