Lekra

U Očka pozýva na výnimočný hudobný večer zďaleka nielen folkrockový. Nenechajte si ujsť dvojkoncert kapiel Lekra - víťazov legendárnej súťaže Porta a viacnásobných víťazov festivalov Lodenica, Strunobranie, Stupavský širák a kapely Karpatské Horké - finalistov Porty, laureátov festivalov Lodenica, Strunobranie a predskokana skupiny Čechomor.

KARPATSKÉ HORKÉ

Na začiatku júna, presnejšie 12. 6. 2004, sa kapela Lekra zúčastní na festivale Valašký frngál. Spolu s ňou tam budú hrať aj velikáni českej hudobnej scény kapela Buty a ako zlatý klinec programu vystúpi legenda českej hudby Katapult. Lekra bude hrať síce pred nimi (tak zase až takí dobrí nie sme), ale v hlavnom večernom programe. Takže to poriadne rozbalíme, nech Česi vidia poriadny slovenský folkrock. S pozdravom kapelník Lubo Kováčik.

a to dňa 29.12.03 v Msks Dolný Kubín, kedy sa uskutoční dlho očakávaný moment na slovenskej folkovej scéne. Folkrocková kapela Lekra nahrala a krstí svoje debutové CD, ktoré má názov: Povedz milá. Krsný otec bude rocková kapela ARZÉN. Na CD sa nachdza 10 piesní, prevažne staré "pecky" od kapely, ale aj nové kúsky, ktoré sa poslucháčom lekry určite zapáčia.

Festival dobrej hudby

Koncom minulého roka mohli čitatelia mesačníka CFT nájsť v jeho "útrobách" okrem množstva určite zaujímavých článkov aj kompilačné CD, zostavené z piesní slovenských hudobných telies spadajúcich do tematického z&aac

Ďalší rok je neomylne za nami, čo znamená, že opäť ďalší koniec augusta patrí Country Lodenici v Piešťanoch. A tu je reportáž z hlavnej scény.

27. júla sa priestor pre golfovým ihriskom na pomyselnej hranici medzi Prievidzou a Bojnicami stal dejiskom festivalu Country Sedlo, o ktorom sme vás už informovali. Keďže som bol veľmi zvedavý ako sa organizátori (p. Benca a skupina Country Limit Club) popasovali s touto náročnou úlohou, a síce konečne zaviesť akúsi tradíciu takýchto akcií aj v našom regióne, dostavil som sa na akciu už pred obedom. Ľudí bolo pomenej a väčšinou sedeli pod veľkým "pivným" stanom, okolo pódia stáli ešte asi tri menšie stánky s klasicky festivalovým sortimentom - klobáska, cigánska... veď to poznáte.Areál teda tvorili tie stánky, skôr menšie pódium, stan pre zvukára a veľká lúka, na ktorej však kvôli mimoriadne snažívému slnku sedelo len pár "skalných" - ktorí väčšinou prichádzali a odchádzali spolu s jednotlivými účinkujúcimi.

Je štvrtok ráno a ja - Jana Kúdelová a Peter Lachký čakáme na služby Slovenskej strely. ...ibaže sa neviem zbaviť pocitu, že som na niečo zabudla... Hej, jasné, slnko. Beriem slnko na vodítko, ešte mu dám náhubok a je všetko OK. Blížime sa k nezmyselnej štátnej hranici Československa a ja som zo strachu pred dobrým ujom s palicou slniečko schovala do batohu.

Deň začal veľmi všedne, ako drvivá väčšina tých ostatných a totiž tým, že som zaspal. Po neúspešnom pokuse prehovoriť iného člena mojej kapely aby po mňa prišiel do Bratislavy autom z Banskej Bystrice, s tým že potom pôjdeme do Ružomberka som rezignoval, uznal že to bol blbý nápad a vybral sa na vlak. Čas cesty som si však pri prebúdzaní sa vypočítal zle, pretože som "národné finále Porta 2002", ako festivalu nadávali na plagátoch, hladko stihol. Bol som veľmi zvedavý na prostredie, v ktorom budú 15 finalisti a nie málo hostí hrať, názov Ranč totiž vo mne budil obavy a predstavy zafajčeného lokálu pre miestnych "tvrdých chlapov" v ktorom ani tá najhlasnejšia kapela neprehučí ich vravu. Zbytočne.

Vo štvrtok som počas hlavného programu nažhavil požičaný minidisc recorder, prepašoval som sa do V.I.P. priestoru a každého z účinkujúcich som krátko vyspovedal.Všetkým účinkujúcim som položil 5 rovnakých otázok: