Voda

Povedal som si pred nejakym casom, ze ak na tieto stranky nejaku chvilu nikto nenapise nic..., prilozim jednu cast z mojej dlho-pradlho pripravovanej knihy "VODA", vynechavam zaciatky, urcite aj konce..., neprezradzam o com ta vec bude...:-))ň

-Tak, čo to tu máme..., - povedala si ticho, neuvedomujúc si, že šepotom prerušuje ospalý pokoj dozrievajúceho rána, z oblaku kĺbiaceho sa dymu plynuli pomalé slová:

- Slovenské divadlá od zajtra vstupujú do kľúčového štrajku a pridali piatu požiadavku..., Rozhodnutie o zmrazení privatizácie bánk, bla...bla...bla, Rozhodnutie o zmrazení privatizácie bánk na návrh vlády opäť prerokuje parlament..., Argumenty v spore o vodné dielo Gabčíkovo budú známe v pondelok, embargo padá..., Podľa štrajkového výboru je na ťahu vláda - miesto pre Michala Kožucha, hovorcu štrajkového výboru Združenia divadelných odborov Slovenska (ZDOS)..., Cena pitnej vody je podľa odborníkov nízka, ale s jej zvýšením sa zatiaľ neráta..., čo to do pekla, tu si nič človek ani neprečíta v takýchto novinách, - zahundrala si popod ružový chladný nos a plesla spakruky o stránku. - Medvede sa už vyspali, vravia správy z Tatier..., to nič...

Prevrhla nezáživnú stránku s malými a neskrotiteľnými písmenami, napila sa z pohára a mocno potiahla zo Štartky, z pľúc zahvízdala preťažená turbína.

Zrazu spozornela, nedbajúc spánku svojich synov čítala už celkom nahlas: - Aj STV uvedie pr-og-ramy o SIS... Bratislava... Slovenská televízia sa nebude mlčky prizerať di-skre-dit-a-č-nej kampani proti svojej tajnej službe a podnikne kroky, aby účinky tejto kampane e-lim-ino-va-la... - dirigovala si pri čítaní jednou rukou, na pohovke sa na lakte zodvihol Jarko s pokrčeným pohľadom, ale Mária ho neregistrovala, ďalej lúštila text.

- V rozhovore pre Ústred-nú tl-ačovú kanceláriu to včera uviedol ús-tred-ný riaditeľ STV I. Kubiš. Reakciou na pripravovaný disk-r-edit-ačný do-kument o SIS, ktorý by mala odvysielať Česká televízia, bude m-ohu-tná..., - mohutne zaokrúhlila toto posekané slovo, - informačná ofenzíva STV v záujme vytvorenia pravdivého a p-ozi-tívneh-o obrazu SIS doma i vo svete. STV prip-ravuje sériu o-b-je-ktívnych dokum-entov o činnosti SIS, počíta sa aj s pravidelnou televíznou reláciou SIS pátra, radí, i-n-formuje. Priblížiť div-ákom náročnú prácu pr-í-sluš-níko-v SIS by mal 200-dielny akčný seriál Lexovi chl-a-pci zasahujú, ktorý STV pr-i-pravuje s hviezdnym m-ed-zi-n-áro-d-ným obsadením. Pilotný film s Ar-n-oldo-m S-ch-w-ar...

- S Arnoldom Švarcenegerom, sa to číta, mama, a artikuluj keď už čítaš nahlas..., - skočil jej do toho Jarko a prevalil sa k stene, nevyviedlo ju to z rytmu, čítala ďalej:

- S Arnoldom Švarcenegrom v hl-avne-j úlohe sa do slovenských kín dostane už v m-arci. Deťom je určený v-eč-e-rn-íč-kový seriál R-ozprávky uja Ivana, mládeži nová hud-o-bná relácia SISPARÁDA a ženskému p-ub-l-iku zasa magazín Varíme so Siskou. Všetky programy budú vysielané aj na s-at-eli-t-ných ok-r-uhoch STV4 a STV5.

Postavila sa, opäť sa posadila na posteľ, noviny sa skĺzli z kolien a elegantne, ladne sa rozložili na dlážke pod stolom na jednotlivé hárky, v rukách jej ostala iba titulná dvojstrana, ešte si ňou zamávala popred oči:

- No jasne, 27. február! - zabublala so sklonenou hlavou a na perách jej v kútiku úst praskla bublinka slín, - veď to je včera, štvrtok, to nemôžu myslieť vážne takú správu..., veď im Mečiar ukáže! - zahnala sa pästičkou na konci zalomeného tykadla.

Bola namol. Mastné strapaté vlasy jej ťahali hlavu nadol, a tak hľadiac do zeme vyšla z izby von.

- Kam, idete, ach, mamo! - zavolal za ňou Jano a prudko ho to zdvihlo z postele, bol rozčúlený, - už zase pijete od rána a ty tiež!, -zahnal sa na mladšieho brata, ale ten stihol vykríknuť:

- Nebi, ja nie, teraz som vstal, pila sama...

- Ale bol si už hore, mohol si ju zastaviť, - ostal stáť medzi dverami, len ešte raz, nástojčivejšie zavolal do dvora, - kam idete takto naholo! Mama!

- Tam už dôjdem aj sama..., - ozvalo sa slabým hlasom kdesi z dvora a slová v tejto vete tancovali ťahavý vykrúcaný valčík.

Mráz ho mocno schytil pod pazuchami až zabolelo a sklopil ho nazad na pohovku, uvedomil si, že stojí na chladnej dlážke bosý, zbalil sa pod vyhriaty kvietkovaný paplón a ako starý ventil trasľavo vyfúkol zadržanú dávku pary, dvere na dvor a do pitvora pozatváral mladší strapatejší Jaro, on spal pri dverách, ťahalo teda na jeho nohy, 

 - Niekedy ma ide dožrať, bosorka stará, - ventiloval ďalej starší špinavejší Janko, ani neotváral ústa, len cedil slova cez medzierky medzi zubami, - človek sa o ňu bojí, dáva na ňu pozor ako na vlastné batoľa...

- Nehovor tak...

- Ale tak to je, keď sa jej niečo stane, zostane na krku nám...

- A čo by sa jej stalo? Tu doma? Nikam nechodí...

- Upije sa, ah aj teraz...

- Ešte je ona driečna, mama, ešte nás tá prežije, pozri chodí po vonku v mrazoch len tak v nočnej košeli, chorá nebýva, tuho je prirastená  k zemi.

Špinavejší v tvári Janko prehodil tému:

- ... a čo povieš, mohli sme ho ešte pár dní nechať..., či nie? 

Ukázal klepkajúcou sánkou na demižón pod stolom. Mohlo v ňom byť ešte tak zo dvadsať - dvadsaťpäť litrov mäkučko žiariaceho vína do sinavého chladu piatkového rána.

- Čo tam..., nalej.

- Ty nalej, ty si mladší...

- Paskuda... kde máš pohár...nalej ty, ja zakúrim...

Zo sporáka zadymil do izby kartón, potom zapraskalo suché smrekové drevo z polámanej prepravky na zemiaky a keď komín chytil ťah, za zavretými dvierkami zasyčalo nesuché pokrútené slivkové drevo. O chvíľu sa nad platňou rozochvel chladný vzduch. To už bratia opäť čučali pod perinami a klopkali pohármi o predné zuby. Starší hodil do mladšieho balík ukrajinských cigariet, seno s názvom Ľvov-fiľtr-3, mladší si zapálil a hodil do staršieho plastový zapaľovač, ktorému sa už nalomil mechanizmus a tak bolo treba párkrát škrtnúť kým vydal malý neistý plamienok. Izbu naplnil smradľavý cigaretový dym, ktorý navonok pripomínal zápach horiaceho kravského hnoja, ale cigarety chutili naozaj dobre a na „ukrajinu“ až podivne lahodne. Chvíľu len tak myšlienkovite pookrievali pumpujúc do žíl novú silu. Potom sa ozval mladší strapatejší:

- A mohli sme ho ešte nechať zopár dní, možno aj týždeň by znieslo...

- A nevravel som, také ja voľajaké nemocné, slabé...

- Hlavne aby ho nebolo málo...

- Nalej ešte.

- Ty nalej, ja kúrim...

- Teraz nalej ty.

- Ty nalej, si bližšie, ja kúrim.

- Tak dobre, potiahni demižón sem medzi nás a dosiahneme naňho obaja z postele.- To bol podľa staršieho brata dobrý nápad, ktorý mu dával imunitu a nemusel ho teda realizovať on, ale Jaro si to nemyslel.

- Veď si bližšie, potiahni ho ty...

- To bol môj nápad, takže...! - Súriac brata ukázal Jano rukou smerom k stolu a pozdvihol obočie, no ten sa nedal takým hlúpym gestom vôbec rozhodiť, ešte sa späť aj provokačne uškrnul.

V kuchyni sa schyľovalo k nezmyselnej posteľovej vojne, takej slovnej zákopovej vojne, v ktorej boli obaja obeťami. Ako prvý si to uvedomil starší z bratov a toto poznanie ho v tej chvíli oprávňovalo myslieť si o sebe, že je chytrejším. Naplnený teda týmto víťazoslávnym pocitom, vystrelil spod duchny, ktorú rýchlym pohybom kolena prekotil z váľandy na chladnú zem a pritiahol demižón medzi postele, švihom, ako potkan, vhupol späť do tepla. Demižón stál viditeľne bližšie k jeho posteli. V jeho mysli to bolo gesto víťazstva. Jeho mladší braček  sa však na vec díval inak a tiež bol očividne spokojný, že nemusel vstávať. Jano si nalial do plna a hodil voľný koniec hadičky Jarovi, ten si tiež natiahol doplna a vybral z balíka cigaretu, balík hodil Janovi, ten si pripálil pokazeným zapaľovačom a naznačil hod smerom k Jarovi, ale nehodil.

- Kurva...

- Čo je, fajčil by si, panáčik?

- Hoď sem, paskudník...

Potom hodil a tým dokonal gesto víťazstva.

Sali, fajčili a uškŕňali sa na seba ako nepriateľské stráže cez hraničnú závoru.

- Ááále,  dobré je... - mávol rukou starší.

- Čo by sme ho ešte nechávali...

- Aj tak by už veľmi nedozrelo...

- V komore je chladno...

- No...

- Hlavne aby ho bolo dosť...

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.