Vianoce, čas folkový

Kremnica, 27.12.2003 12:40. Na svojej striebornej Fábií sa do dvora ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici dovalila prevažná väčšina bratislavských Rolničiek (Dušan, Hanka, Medveď a Riso). Zhruba o dve hodiny dorazila ich prevažná menšina (Majka s manželom Alexom a malou Silvinkou). To už sa prevažná väčšina stihla vrátiť z výpravy na Revoltu, kopec trčiaci nad Kremnicou a pravdepodobne sa aj cestou dole posáčkovali. Niekedy v tomto čase sa už domorodci združení okolo skupiny Tajf snažili zariadiť sálu bývalého MsKS a postaviť vyhovujúci zvuk pre blížiace sa Vianočné folkovanie.Vo vzduchu voňalo ihličie a hučali akumulačné pece, keď sa domácemu Tajfu, teda mne a zvyšku, zazdalo, že by tých 107 ľudí mohlo v hľadisku stačiť a zišlo by sa aj niečo zahrať. A tak sme odohrali svoj stabilný repertoár pozostávajúci z našej „klasiky“ – Vodácka, Ranní nálada, Až raz, Slová pošepnúť..., obohatený troma celkom sviatočnými vianočnými melódiami (Koleda, Zrodilo sa dieťa, Búvaj dieťa). Možno to bolo tou povianočnou atmosférou a možno naozaj, ľudia v sále sa tvárili vnímavo a vytvorili skutočnú pohodičku. Koniec koncov sme si ich u nás v Kremnici už asi „vychovali“. Celý výstup Tajfu sa niesol v spomienkovom duchu. Jednak sme si pripomenuli končiace vianočné sviatky, spomenuli sme si na našich bývalých spoluhráčov, zahraním ich pesničiek a takmer pred každou pesničkou sme si spomínali ako sa vlastne začína. Po dvojpesničkovom prídavku sme opustili priestor určený na hranie, aby naň mohli nabehnúť Rolničky a my sme sa mohli štylizovať do polohy vďačných divákov.
Po naozaj nie dlhom nazvučovaní (Rolničky a náš zvukár Riško sú už zohratý zvukový tandem), sme mohli potleskom odmeniť skutočne len nazvučovacie vokálne intro a Rolničky spustili svoju hudobnú ako aj slovnú parádičku. Pomedzi staršie (Tajomstvo, Maliny...) ako aj novšie (Zasľúbená zem, Keď vtáčka lapajú...) pesničky nezabudol Dušan spomenúť vrúcny vzťah Rolničiek ku Kremnici, čím značne polahodil prísediacim primátorovi nášho mesta a jeho zástupcovi a s dostatočnou pravidelnosťou pripomínal divákom, ktoré krídlo kapely je ľavé a ktoré to pravé. No a keď sa zhruba po hodinke hrania chcel rozlúčiť, my sme mu zase pripomenuli, že v sále sedí folkuchtivé obecenstvo a jedine cez naše mŕtvoly sa Rolničkám podarí opustiť daný priestor. A tak sa počas prídavkov našlo miesto aj pre iných muzikantov, ktorí v sále sedeli a pieseň Žiaden svet s Rolničkami odspievali aj Adrika z Andersena, Uhroš z Jasoňa, Rado a ja ako aj bývalá folkáčka Kajka Štroffeková ml. (Zvony Bells, Tajf ...). No a to bol záver. Teda ten oficiálny. Znalí diváci síce pošomrali, že neodznela Porúčajte Bohu dušu, ale myslím si, že bez Paľa Béé a jeho cimbálu by nemala tú správnu šťavu.
Celé Vianočné folkovanie sa nenieslo len v duchu muzicírovania, ale aj udeľovania cien. Prvou cenou bol poctený Dušan Francu a za jeho rozvoj kultúry mesta Kremnica mu bol poslancom mestského zastupiteľstva (teda opäť mnou) udelený symbolický kľúč od kultúry mesta, ktorým je vydlicový kľúč 22 –24. Druhou cenou si Slovenská folková ftákadémia uctila prácu s deťmi v oblasti folku jedného z jej velikánov (teda opäť mňa) udelením zlatého pečeného kurčaťa s pomarančmi. Táto cena však neprežila nočné jamovanie a padla za obeť vyhladovaným folkáčom. No a do tretice cena pre lídra Rolničiek, ktorú mu udelili samotné Rolničky – plávacie rukáviky, za snahu udržiavať Rolničky nad vodou.
Celý pekný deň uzavrelo nočné jamovanie, poznačené spomínaním na našich kamarátov z Granu – Lesných škriatkov, Pohodu ..., jedením mojej ceny a pitím dobrých mokov.
Spomenúť musím aj poctivú účasť fanklubu zúčastnených skupín, ktorý tvoria akčné typy z obce Kaplna, ktorým touto cestou ďakujem aj za pomoc pri organizovaní (tie fernety boli fajné).
Teším sa na ďalšie podobné stretnutia niekde u nás (Kremnická Bašta) alebo u vás priatelia (Pramene, Vandermúza, Kaplna...). Do videnia.

Maroš Vojtko

P.S. ... a Petiar, toto nebol fakt fest fajný festival, ale len také malé fakt fest fajné folkovanie.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu