V UPC sa opäť pesničkárilo...

V utorok 10.12.02 ma z brlohu vytiahol abstinenčný príznak z nedostatku počutia piesní Petra "Petiara" Lachkého a zvedavosť, lebo pesničkár Miro Vranský bol pre mňa doposiaľ pojem neznámy.

Ako prvý okupoval pódium Miro Vranský. Jeho osoba na mňa pôdobila charizmaticky, a piesne? Nerada prirovnávam hudobníkov k iným kolegom, ale tie ráznejšie z nich mali atmosféru piesní Karla Kryla a tie citlivejšie skôr Paliho Siažika. Hlasovo pôsobil "normálne", žiadna zbytočná práca s hlasom, no farbovo to bolo príjemné. Rytmicky mi to pripadalo ako striedanie 2 rovnakých rytmov a možno to prispelo k tomu, že som v konečnom dôsledku mala pocit, že boli všetky piesne rovnaké. Pomerne často tu bola použitá jedna melódia dokola a občas nás Miro prebudil nečakaným zvýšením hlasitosti prejavu. Texty boli také ako on.. charizmatické, všetky prešli božím lievikom, podstránkovo boli o životných neprávostiach, zrade, láske... Veľmi esteticky na mňa pôsobila jeho pravá ruka pri vybrnkávaní na gitare :o) akoby tancovala balet. Taktiež ma zaujalo, že Miro si so sebou na pódium priniesol Ľadový čaj, farebne veľmi podobný rumu.. z ktorého pil medzi každou piesňou a vždy fľašu poctivo odšróboval a zašróboval. To mi pripadalo ako dobrý recept na to, ako zabiť čas medzi piesňami. Konečný verdikt? Príjemné vystúpenie, od srdca, no všetky piesne sa mi zliali do jednej a ostal mi len pocit... možno aj to bolo cieľom.

Po Mirovi nastúpil na dosky, čo znamenajú svet, pesničkár Peter "Petiar" Lachký. Keďže som Petiara nevidela a hlavne nepočula cca od júla, tak som bola zvedavá, čo nového vo svojej tvorbe vyparatil. Možno ma za túto reportáž Petiar vydedí z telefónneho adresára svojich priateľov, ale na mňa pôsobil ako "Padla z oblakov". V prvej piesni sa mi zdalo, že trošku koketoval so spevom mimo tónov, v druhej piesni, že to isté robila jeho gitara.. a v tretej piesni to robil aj Petiar, aj jeho gitara :D Ak sa naučí v speve udržať si tón v jednej rovine, tak to bude ok. Z iného pohľadu to bolo vystúpenie príjemné a v mnohých piesňach by som mu už mohla robiť šepkárku, čiže cca 2 piesne som počula prvýkrát a ostatné boli už jeho klasikou. Konečný verdikt? Radosť zo znovuvypočutia si Petiarovej tvorby, hoci sám pôsobil neharmonicky...

Vystúpenie trošičku skresľovalo kombo horšej kvality, keďže to "ozajstné" nám hudobníci odniesli do Ríma.. darmo, všetky cesty vedú do Ríma. Zároveň by som sa chcela poďakovať Marošovi z UPC, že sa stále o nás pekne stará. Dúfam, že sa neurazí, ak ho nazvem takou našou malou folkovou "maminou" :o)

PS: Petiar, ešte sa so mnou kamarátiš? ;o)

Spís(k)ala janka

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu