Spomienky na folkové leto, 1. časť

Slovenský folk má silne sezónny charakter. To znamená, že kým počas školského roka po folku temer ani pes neštekne, cez leto sú folkoví pesničkári aj kapely na roztrhanie. Teda, ako ktoré. Niektoré, najmä mladšie kapely, majú ten problém, že ich členovia sú cez prázdniny u babky, u milého v Prahe či na brigáde v Moulin rouge. To je večný konflikt medzi túžbou muzikantov užiť si prázdniny v jedinom čase, keď si chce užívať aj publikum pri muzike.V každom prípade drvivú väčšinu vystúpení absolvujú folkáči v letných mesiacoch a zvyšok roku žijú zo spomienok. Naša kapela nie je v tomto smere nijakou výnimkou. Snáď sme výnimoční len v tom, že kým nás neskláti choroba, nôž chirurga či pôrod, chodíme hrať zásadne v kompletnom zložení a vždy vtedy, keď o nás usporiadatelia prejavia záujem. Máme teda za sebou pomerne bohaté leto, plné zážitkov, ktoré sa oplatí nezabudnúť.

Ktorýže letný festival bol najkrajší? Ťažko povedať, pretože, našťastie, každý bol iný. Tohoročná skúsenosť nás však učí, že menšie festivaly majú často lepšiu atmosféru ako megapodujatia.

Výnimočnú atmosféru mala v tomto roku Vandermúza. Ako obvykle sa nedarilo dodržať časový plán, pretože publikum nechcelo mnohých muzikantov pustiť z javiska. Už to tak vyzeralo, že na zlatý klinec večera - výsledok spojenia kapiel Pohoda a Túlaví - neostane čas. Ich koncert bol odsunutý na dobu temer polnočnú po niekoľkých iných atrakciách. No a ľudia sa do hľadiska aj tak radi vrátili a koncert bol skvelý.
Šéf festivalu Šaman síce penil napríklad nad blbosťou niekoľkých vagabundov, ktorí neváhali v opici zničiť detské hojdačky, ale dúfam, že napriek nepríjemnostiam, ktoré viac či menej postihnú každého usporiadateľa, sa z toho do jari vyspí a stretneme sa znova.
Vandermúza je, okrem iného, jediný slovenský festival, kde sme po koncertoch ešte s viac ako stovkou ľudí hrali a spievali pri ohni, čo je, bohužiaľ, dnes už zriedkavý jav.

Maroš Vojtko bol nútený ustúpiť krčmárskym záujmom v historickom centre Kremnice a prijal pre Kremnickú baštu pozvanie od majiteľa termálneho kúpaliska. Výsledok bol prekvapujúco dobrý. Pred začiatkom koncertov kúpalisko odstavili z dôvodov bezpečnosti, ale aj preto, aby nerozptyľovalo pozornosť poslucháčov. Snáď aj preto, aby tam vďačné publikum svojich miláčikov nehodilo. Účinkovanie na Kremnickej Bašte bolo teda opäť veľmi príjemné, iste aj vďaka kremnickému publiku, vychovanému mnohoročným sústredeným úsilím Tibora Pavlu, Kláry Štroffekovej aj samotného Maroša, ktorých starostlivosťou v Kremnici vzniklo a pôsobilo mnoho detských folkových skupín.
Nočné spoločné muzicírovanie v kremnickej hudobnej škole dokonale zavŕšilo pohodu medzi muzikantmi.

Sklenoteplický festivalček Pramene sa zatiaľ nevyznačuje príliš početným publikom, ale o to lepšou atmosférou. Obvykle sa tam stretnú muzikanti a priaznivci muziky zhruba v rovnakom počte, odohrajú veľmi príjemný koncertík na dvore miestneho kulturáčika na stračej nôžke a popri tom sa živia klobásami, zručne grilovanými miestnym "Apíkom". Jednoducho letná pohoda s muzikou pre miestnych aj cezpoľných. Uhroš a jeho partia sú skvelí hostitelia.

Folkovanie pod Skalkou v Liptovskom Hrádku je jedným z veľmi mála festivalov folkovej a country hudby od Chopku na východ. Ivan Šenšel tohto roku zohnal naozaj silného sponzora, a tak pivovarské reklamy boli úplne všade. Napriek tomu malo sponzorovo pôsobenie (okrem finančnej injekcie) veľmi pozitívny efekt vďaka dobrému nápadu. Vzadu v areáli pripravili pivovarníci zo dve súťaže, v ktorých bolo cenou, samozrejme, pivo. Podmienkou účasti bolo odovzdanie piatich prázdnych kelímkov od piva. Doteraz som nikdy nevidel taký čistý areál festivalu obkoleseného stánkami s občerstvením. Pivári ho sami, iniciatívne, priebežne čistili. Ponuka muziky tam bola dostatočne bohatá a ľudí prišlo požehnane. Vážime si publika, ktoré napriek dažďu nezutekalo z hľadiska a počúvalo, tlieskalo, spievalo aj tancovalo spolu s nami.

Pozoruhodným zážitkom bol Terchovský Budzogáň, čo je údajne festival, zameraný obvykle skôr na rock. Tento rok to skúsili s folkom. Stretli sme sa tam s bezchybne, profesionálne zvládnutou organizáciou a vľúdnym prijatím od sympatických organizátorov, ktorí svoj zrejme prvý krok do folkového diania robili naozaj s nasadením a poctivo. Napriek trochu smutnému pohľadu na štýlový, ale chátrajúci terchovský amfiteáter, sme sa cítili príjemne. Niekoľkotisícové hľadisko v popoludňajšej páľave síce obsadilo len asi 200 ľudí, ale mali sme dobrý pocit, že javisko s hľadiskom si rozumie. Bolo to jednoducho dobré publikum. Predošlý večer tam vraj mali Čechomor a bolo plno, takže usporiadatelia právom očakávali, že po západe slnka ďalšie stovky ľudí zase vylezú z chladivých dier a prídu. Rozhodne patrí organizátorom chvála za zmysluplný vstup do novej hudobnej oblasti.

Podobne nádejným sa mi javil aj oveľa menší festival "Jarné folkovanie" v malokarpatskej dedinke Častá. Páľava síce nebola veľmi jarná, ale organizátori boli milí a poctivo sa snažili spraviť čo najlepšiu akciu. Tešili sa z muziky, rozoberali, čo im nevyšlo, aby sa poučili budúci rok. Tiež sa teším a držím palce.

Asi najskvelejší dojem na mňa však spravilo originálne podujatie z dielne Ďatla a jeho "komplicov". Privátny festivalček "Príjemný víkend" bol hosťom v súkromnom lesoparku Jáger pri Veľkom Lapáši. Ohradený objekt so zamknutými bránami bránil vstupu opilcom. Hosťami boli výhradne priaznivci folkovej a trampskej hudby, ktorí sa vopred prihlásili a boli zapísaní do zoznamu hostí. Tým vznikla nielen zábrana „rušivým elementom“, ale aj byrokratom a iným parazitom.
Najťažším alkoholom tam bolo pivo, pomedzi stany sa prechádzalo stádo danielov a malý koník vozil detičky po parku v detskom vozíku. Prišli si na svoje celé rodiny. Decká sa vyblbli v parku, rodičia užívali pohodu a stretnutia s priateľmi, muzikanti krstili cédečka pred asi stopäťdesiatimi najbližšími kamarátmi.

Dušan z Rolničiek

Pokračovanie zajtra...

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu