Salamander: Salamander. Anjelská pohoda.

Po skončení vlaňajšej festivalovej sezóny sa zdalo, že na "folkovej" scéne rastie, okrem nesporne úspešných skupín Bobova Diéta a Hrdza, nová generácia interpretov dravo sa tlačiacich do povedomia publika. Mňa osobne zaujali napríklad Glanis, Letokruhy, Turkovci, Náhodní pocestní a Roman Vámoš. Zdalo sa, že folk má budúcnosť a vyzerá dobre. Rok sa stretol s rokom a Glanis toto leto vynechali, Turkovci sa mi kamsi stratili, Letokruhy sa rozpadajú, Náhodní pocestní síce hrajú, no bez Strakuša a o Romanovi Vámošovi som nikdy viac nepočul. O to väčšie bolo moje prekvapenie na Vandermúze, keď napriek ohlasovanému, mne neznámemu, zoskupeniu Salamander na pódium vystúpil Roman so svojou partiou (Pulz). Takže, Roman Vámoš je Salamander. Po výbornom vystúpení (ako inak), som sa dostal k novému CD, ktoré s určitou bázňou vkladám do prehrávača a dúfam, že budúcnosť predsa len existuje...

CD zaujme už pútavým obalom z dielne Petra Stankoviča. Obrovský salamander sa v notovom daždi prechádza po krajine, ktorej dominuje Hora Gitara so svätožiarou z oblakov. Veľavravné... Hneď na začiatku Roman upozorňuje, že "...sú to obyčajné pesničky, ktoré som vymyslel a nahral s priateľmi. Sú o mne – o všetkom a o ničom. Nehľadajte tu žiadne veľké umenie, alebo virtuózne výkony – bolo by to zbytočné. Salamander je pohoďák, ktorý sa túla s gitarou po Slovensku. Teraz sa dostal aj do Vašich rúk a možno Vás poteší niektorou svojou pesničkou...". Tých priateľov Roman nazbieral na svojich potulkách naozaj neúrekom, na albume sa podieľa okrem Roba Hubeka, producenta, hráča na basu, perkusie, akordeón a chimes a stabilných Salamandrovych spoluhráčov Sláva Repaského (violončelo, vokály) a Kubu (gitara, vokály) ďaľších osem muzikantov, okrem iných Imro Dugovič a čas si našiel aj sám Pavol Hammel (List pre princeznú).

Z celého albumu, ktorý by sa dal pomyselne rozdeliť na dve časti, je cítiť ľahkosť a nadhľad časom ostrieľaného muzikanta vyzretého stredného veku, ktorý pravdepodobne prešiel kadečím, no život berie v pohode a nechýba mu dávka irónie, no ani schopnosť uťahovať si sám zo seba. Všetkých šestnásť piesní si Roman zložil aj otextoval, okrem piesní Nite a List pre princeznú, ktoré sú bravúrnym spracovaním básní Miroslava Váleka.

Prvá polovica je, dá sa povedať, tá hitovejšia. Niežeby piesne neobsahovali pocit a vnútorný náboj, ako druhá časť, no Hudci, Kvapky samby, Blúz šúz alebo Rebriňák neskrývajú tiež hitový potenciál a nie náhodou sa objavujú vo festivalovom koncertnom playliste. Začína sa rezko, pieseň Hudci hrá na ľudové motívy. Nechýba spevný refrén, gradácia, spev a gitary dopĺňajú violončelo a husle. Skvelé naznačenie toho, čo poslucháča čaká ďalej. Pokračuje sa, ako už názov naznačuje, tancovaním v daždi v rytme samby. Textovo sa Roman pohybuje v rovine nostalgickej, no zvláštnemu smútku nechýba pocit pomysleného mávnutia rukou. V Blúz šúz ospevuje svojho deda a jeho bláznivé topánky. Poslucháča vytrháva so zadumania po textovo výbornej piesni Nite. Piata Anjelská pohoda vyjadruje celkový pocit sprevádzajúci celý album ("...A keby aj spŕchlo nevadí, ani náhodou, sedím si bosí na zemi s anjelskou pohodou..."). Dúfam, že pieseň Chyby si budem schopný zaspievať aj po štyridsiatke aspoň s takou vervou ako Roman. Starý pán Vámoš bol asi neuveriteľný lapaj a nevyčerpateľný zdroj inšpirácie, a tak mu je venovaná aj ďalšia pieseň, jednoznačne najväčší hit – Rebriňák.

Druhá polovica tak trochu stráca švih a grády, no hrá sa viac na pocity. V piesni Raj Roman s poriadnou dávkou irónie a nadhľadu kritizuje súčasnú uponáhľanú spoločnosť, v Decembrovom na vás plnou silou dýchne atmosféra snehových vločiek jemne dopadajúcich do oranžovou farbou nasiaknutých vyprázdnených decembrových nočných ulíc. Kocka ľadu na pomerne krátkej ploche ponúkne okrem gitarového podkladu, trochu pripomínajúceho postupy napríklad Jarka Nohavicu, aj naozaj skvelý text, krátky a výstižný, s veľkým obsahom. Jediná je jednoznačne vyznanie dajme tomu nejednoznačnej dáme, Romanov zmysel nestratiť nadhľad opäť piesni nedovoľuje, napriek téme, spadnúť do priepasti klišé. V poslednej dobe sa akosi vyrojili piesne obsahujúce slovné spojenie "...Zavri oči, otvor ústa..." (nezabúda sa ani na chrústa..). Romanova bodka pred bonusmi pôsobí s ľahkosťou vyzretého človeka v strednom veku, ktorý sa vďaka skúsenostiam (Nite, Blúz šúz, Rebriňák, Raj, Kocka ľadu) a chybám (Chyby) dostal až k skonštatovaniu, že život je...čo sumarizuje v záverečnej Život je...

Bonusová pieseň Politik sa síce vtipne, no značne klišovite vyjadruje k situácii "na výslní". Z môjho osobného hľadiska, celkom subjektívne, nemám rád piesne s politickou tematikou. Zaradenie ako bonus však tolerujem, napriek miliónkrát pužitím hudobným postupom (La Bamba)...

Suma sumárum – veľmi príjemné album, z ktorého celej plochy sála neutíchajúca energia a chuť do života a schopnosť brať veci pozitívne a nevzdávať sa. Hudobne album možno neprináša nič nového (okrem použitia elektrického violončela), žiadne veľké umenie, či virtuózne výkony, no Romanova schopnosť napísať pohodovú pieseň s výborným textom zaraďuje jeho debutový počin medzi skvosty na nielen folkovej (?) scéne. Pri jeho počúvaní budete cítiť neuveriteľnú, až anjelskú pohodu... Folk má budúcnosť. A to je dobre.

Salamander: Salamander
1. Hudci, 2. Kvapky samby, 3. Nite, 4. Blúz šúz, 5. Anjelská pohoda. 6. Chyby, 7. Rebriňák, 8. List pre princeznú, 9. Raj, 10. Decembrová, 11. Pieseň, 12. Kocka ľadu, 13. Jediná, 14. Zavri oči, 15. Politik (bonus), 16. Život je...

Danny
autor je člen skupiny Holdon

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu