Nachádzate sa tuRozhovor s Pressburger Klezmer Band, world music, prvá časť

Rozhovor s Pressburger Klezmer Band, world music, prvá časť

PH 17 november 2001

Piatok po Dušičkách. Mierne popoludní. Reštaurácia a kaviareň “U Petra” na Dunajskej ulici v Bratislave. V pozadí príjemná nenútená hudba. Rozhovor s Lindou Ballovou, speváčkou Pressburger Klezmer Band-u (PKB) sme začali netradične úvahou o šikmých čajových šálkach a farbách ( Linda má doma žltú zošikmenú šálku a má rada červenú a bordovú farbu). V okrúhlom akváriu dokola plávala rybička, a vraj, že takto môže prísť o svoj rybí rozum. Na úvod snáď toľko, že študuje druhý ročník štátneho konzervatória, operný spev a s hudbou to teda myslí “smrteľne vážne”. Poznámku, že môže teda spievať všetko, čo len chce odbila tým, že operetu nemôže, lebo nechce. Príchod Lindy do “Bandu” bol asi “zákonite náhodný”, už dlhšie sa poznala s Mirom, klarinetistom a spolu s ďalšími členmi kapely vychodila ĽŠU Miloša Ruppeldta v Bratislave. Miro ju pozval do kapely na post druhej speváčku popri vtedy spievajúcej Sylvii Nürnberg...

PH: Nemala si komplexy z toho, že si bola “druhá”?

LB: Nie, komplexy mala asi po čase možno “prvá”, bála sa, že ju chcem vytlačiť z kapely, ja som tam išla ako druhá speváčka, bola som zvedavá a tento druh hudby som predtým nepoznala. Dôvodov preto, že som teraz jedinou speváčkou PKB bolo viacero, jedným z nich bola aj materská mojej predchodkyne.

PH: Ako sa ti podarilo naučiť party piesní, v ktorých spievaš, je toho dosť, jazyk Jiddiš nie je tvojim rodným a aj nároky sú dosť vysoké, bolo to z nôt alebo si si to opočúvala?

LB: Ja som od kapely, najmä od Andreja dostala nahrávky a z nich som si vybrala veci, ktoré chcem spievať a ktoré už vôbec nie. Vybrala som si štýl, a snažím sa (smiech).

PH: Ale neodpovedala si mi na otázku, či klezmer je tvojim jediným štýlom aj do budúcnosti?

LB: Chcem sa venovať najmä opere a popritom klezmeru, jazzu, ale klezmer v žiadnom prípade nechcem zanechať. Všetko naraz sa samozrejme nedá. Opera je na prvom mieste, spievať som začala asi vo veku 5-ich rokov, keď mi rodičia pustili operu, tak som bola hotová, proste toto chcem robiť, to viem...

PH: Priznám sa, okrem klasickej gitary som nikdy neobľuboval vážnejšie formy umenia, možno vďaka mojej “divokej povahe”. Ale keďže ma zaujímajú jedinečné veci na tomto svete, tak som začal poctivejšie vnímať ten koncentrát energie, ktorá priam exploduje medzi divákov a nenechá ich na pokoji, zaručene väčšinu roztancuje. Čím to je?

LB: Neviem, či ti odpoviem na Tvoju otázku...ja vždy keď idem na nejaký koncert, tak sa mu snažím predviesť všetko, čo je vo mne, nič si nenechávať pre seba, vlastne sa rozdať, aby ten človek mal radosť z toho, že ma počuje, aby mal dotyčný pocit, že spievam iba jemu a nikomu inému, čo je napr. pri 200 ľuďoch, ktorí ťa počúvajú dosť ťažké, ja sa rada rozdávam, idem, dám všetko, potom som unavená “ako kôň”

PH: Niekedy reagujem podobne. A máš vyriešený spôsob “dobíjania bateriek” po takých výkonoch na pódiu?

LB: No mám strašne rada kamene a všetky tie ázijské záležitosti, čo o mne veľa ľudí nevie a aj to mi pomáha sa dostať opätovne do pohody.

PH: Chalani vraveli, že sa chystáte nahrať nový album...

LB: No, je málo vecí, čo nám v tom môže zabrániť, tak chceme natočiť niečo dobré...

PH: V tvojej reči sa z času na čas objavuje “francúzske ráčkovanie”, máš rada francúzov, ich naturel?

LB: Zbožňujem francúzov, milujem napríklad Edith Piaf, zbožňujem šanzón, teda aj Hanu Hegerovú, ale potom jazz, ten mám asi najradšej.

PH: A jazz...všetky druhy?!

LB: Až na free jazz, ktorý vydržím počúvať maximálne polhodinu asi akákoľvek forma jazzu. Je to úžasné, ja tiež rozmýšľam nad tým, čo ide tým ľuďom v hlave, prečo to tam niekto zahral takto a nie inak. Vždy sa pritom uvoľním, je to taký relax.

PH: A dovolím si priamu otázku, teraz ako muzikant, či okrem svojich aktívít v PKB si prístupná aj na spoluprácu s ďalšími muzikantmi, ako hosť?

LB: V zásade áno, len čas mi robí niekedy škrt cez rozpočet, zaujímajú ma aj napr. baroková a renesančná hudba, mám strašne rada hudbu z Lord of the Dance...

PH: Teraz si v druhom ročníku konzervatória, čo potom?

LB: Osud večného študenta...chcela by som pokračovať na VŠMU, školu neberiem ako stratu času, tam ide o ten tréning, proste, že cvičíš, cvičíš a cvičíš. Chcela by som ísť do sveta, k ľuďom, ktorí majú meno, aby som aj ja mala meno, :)

PH: Záleží ti na tvojom vlastnom image?

LB: Nie. Ale nedám sa ovplyvniť modernými trendmi. Nie som imagemaker, mne nevadí, keď mi niekto povie, že mám na sebe oblečené veci, ktoré už vyšli z módy

PH: Ako spolu vychádzate, ty a šiesti mladí muži?

LB: Nuž, “pokrstili ma” a naďalej “vedú cirkvou”, bol to ťažký pôrod, teda stráviť s nimi prvú trojhodinovú cestu v aute a byť zapojená do ich debát, ale som rada a našla som v nich asi najlepších svojich kamarátov, ktorých vôbec mám, takže je to super a “všetci chlapi sú moji”, takže prípadná ďalšia žena v kapele ... neexistuje!” Nie som feministka, neznášam feministky, lebo rozprávajú hlúposti.

PH: Najbližší koncert by ste mali mať tuším charitatívne ladený...a čo tie ďalšie?

LB: Áno, jasné, Bratislava Univerzitné Pastoračné Centrum...5. decembra, okolo 17.00. Potom hráme 16.12. v DK Zrkadlový háj pri príležitosti sviatku Chanuka, najbližšie (recepcia 25.11. v hoteli Tatra), ale 30.11. koncert v Dudinciach a pre všetkých na Silvestra, 31.12. na Hlavnom námestí cca o 19.00

PH: Dostal som jeden exemplár Vášho CD-čka, ale keď porovnávam nahrávky z disku s tým, čo počujem na koncertoch zisťujem, že na nosiči to pôsobí dosť sterilne, okresano?!

LB: Je to veľmi panenské a radšej mám nahrávky z koncertov. Tento názor zdieľame všetci a preto asi chceme robiť to ďalšie, už ako LIVE nahrávku

PH: Speváčka sa musí starať o svoje hlasivky...

LB: ...no musí sa starať, čajíkujem, medíkujem, citrónikujem, ale piť surové vajíčko - to nehrozí! Ide o techniku spevu, nešetrným spievaním sa dajú zničiť hlasivky za 5 minút, ale ja nezvyknem “revať” v zmysle “kričať”, preto rada spievam na mikrofón, ale hlavne sa bojím toho, že tá opera by sa mi nemusela v budúcnosti podariť, ale keby som sa orientovala čisto iba na jazz, tak si viem dosť “zarevať”, to je fakt.

PH: Ja keď hrám na elektrickej gitare, tak sa snažím mať kombo optimálne “vyžhavené”, vtedy to má najlepší zvuk. A ako sa tebe darí dostať do stavu, aby si vedela podať maximálny výkon?

LB: No ono je to ťažké, lebo každý spevák ma svoje dobré a zlé dni. Počas dobrých dní nemám žiaden problém...

PH: A vieš si umelo navodiť dobrý deň, aj keď by podľa exotických horoskopov v žiadnom prípade nemal daný deň byť tým najlepším?

LB: No niekedy sa inak nedá, som si to všimla, ale ide to, zatiaľ mi to možno ešte tak dobre nejde, ale verím tomu, že čím dlhšie budem cvičiť tak ... bla,bla,bla...:)

PH: Zmením tému. Kedy padlo to rozhodnutie, že sa staneš speváčkou a iba ňou?

LB: Vieš, že ani neviem. Po základnej škole som sa nevedela rozhodnúť, či chcem ísť na konzervu alebo gympel, možno by som chcela byť aj lekárkou, právničkou nie, ale viem, že medicínu nikdy študovať nepôjdem, lebo to vidím doma u rodičov a mňa drží hlavne hudba.

PH: Viem, že konzervatoristi študujú naraz aj dva odbory, čo klavír, keď si ho už spomenula, je to pre teba len doprovod, alebo samostatná kapitola popri speve?

LB: Mňa veľmi baví hrať na klavíri, ale nie to čo musím, ale práve to, čo chcem. Nemám problém si nacvičiť sama Rachmaninova Cis-mol, ale keď mi niekto prikáže cvičiť etudu, tak v tom momente strácam záujem. Mám strašne rada improvizáciu, chcela by som ju vedieť, ale zatiaľ ju ešte neviem, a to je ten problém, a nemám proste človeka, ktorý by ma dokázal nenásilne naučiť improvizácii, ja sa bojím zaimprovizovať, aby som niečo nepokazila, lebo by to nemuselo byť dobré, neodvážim sa, zatiaľ.

PH: Nie je to tým, že už možno máš na seba vysoké nároky...?

LB: No to mám a to mi veľa ľudí vyčíta. Ja som ani o jednom našom koncerte netvrdila, že bol dobrý.

PH: Podľa mňa, keď je človek dobrý, často si to sám ani neuvedomuje a ani neprizná. Ešte ťa to baví rozprávať teraz na mikrofón? Ako si organizuješ čas, ak to nie je tajomstvo?

LB: Ale pohoda, som ukecaná, čo chlapcom niekedy prekáža. Ja sa o pol šiestej ráno rozhodnem, čo budem robiť o pol deviatej večer, ale potom idem inokedy po ulici, a zrazu ma niečo napadne, tak sa proste otočím a idem robiť niečo úplne iné, ja a rozvrhy, tak to tiež nehrozí.

PH: Ty a spoluhráči , a naopak, vzťah výsostne symbiotický alebo občas aj "parazitický"?

LB: Skôr si myslím, že je to symbióza. Klezmeru sa venujem veľmi krátko, asi dva roky

PH: A čo oficiálne úspechy, aj keď hodnotenie spevu športovou terminológiou nie je namieste, si myslím?

LB: Stretla som sa so zaujímavými ľuďmi, v sedemnástich som sa umiestnila na medzinárodnej speváckej súťaži v Grécku, kde ostatní mali tridsať a viac. Spievať som začala asi tak v 5-ich rokoch, začala som v detskom zbore, výborný vzťah som mala a mám s dirigentkou, ktorá ma poznala možno lepšia ako vlastná mama. S rodičmi vychádzam dobre, ale mohli by pochopiť, že už niesom to malé 5-ročné dievčatko, ale to malé 20-ročné dievčatko (smiech)

PH: A na akom verejnom priestranstve by ťa to lákalo vystupovať, sama vravíš, že máš rada ľudí a rada sa medzi nimi pohybuješ?

LB: Ja už som sa zmierila s tým, že zo seba samej dobrý pocit nikdy nebudem mať, Broadway ma neláka, mňa Amerika neláka, len tak pre zaujímavosť, mali sme hrať vo Washingtone práve v ten deň, keď sa stali tie udalosti vo WTC v NewYorku. Skôr ma láka Európa a Japonsko, teda Ázia.

PH: A ako je to s vyznaním, myslím náboženským, u teba. Spievaš v kapele, ktorá prezentuje okrem ďalších kultúr aj židovské vplyvy?

LB: Začlenili ma do Evanjelickej cirkvi, ale ja osobne cirkev ako inštitúciu nemám rada, nepotrebujem žiadneho prostredníka medzi mnou a bohom. A aj u nás, v kapele je v tejto otázke tolerancia. Osobne nemám žiadnych priamych predkov židovského pôvodu, skôr mám maďarsko-rusínske korene. Stalo sa, že nás chceli niekam kategorizovať a škatuľkovať a že by som mala nosiť na krku židovskú hviezdu na ťažkej reťazi a robiť si image týmto spôsobom, a ja som sa len tak usmiala na dotyčného...

PH: Pri rozhovore s tebou má človek pocit, že asi máš v sebe nejaké herecké či divadelné sklony, to máš z herectva ako predmetu na škole, alebo je to v tebe už zakódované?

LB: No vždy mi vraveli, že som vedela “zahrať”, aby som niečo dosiahla, máme to aj na škole, ale myslím, že je to viac vo mne. Vždy mám na pamäti, že som speváčka a tomu prispôsobujem skoro všetko, musím mať okolo seba veľa ľudí, ja proste potrebujem publikum. Ale zase na druhej strane, viem byť “krutá” v tom slova zmysle, že viem niekoho poslať veľmi ďaleko, pokiaľ by ma častoval otázkami “A nechceš sa so mnou o tom porozprávať?”. Pred vystúpením ma nesmie nikto vyrušovať, ani do ničoho naháňať, vtedy viem byť nepríjemná, a potom sa niekedy so všetkým vyplačem pri svojej mačke, ona ma vždy pochopí.

PH: Dal som si námahu počúvať vaše nahrávky, či už z CD-ka, alebo záznam z koncertu a podarilo sa mi tam vystopovať niekoľko foriem, štýlov, ktoré vlastne “lepíte” jeden za druhým vo vhodných momentoch a celé to potom dostáva svoj charakter, dovolím si zverejniť link na svoj archív http://pehu.home.sk/pkb.htm, kde som umiestnil 7 piesní z vášho albumu, podotýkam s Vašim kapelovým odobrením, viem, že aj vy máte na svojej stránke linky na piesne, len to tam nemáte uvedené. Ty osobne, čo máš radšej veselé piesne typu Wedding Dances alebo také clivejšie typu Unter Deine Weisse Stern?

LB: Môj osobný názor je ten, že aj v tej najveselšej piesni je cítiť trochu smútku ,textom piesní rozumiem, aj keď svoje meno si po hebrejsky napísať neviem. (smiech).

PH: Váš posledný koncert v októbri mal byť dvojkoncertom s francúzskou kapelou Slonovski Bal , ale kvôli odcudzeným dokladom sa tejto tiež asi jedinečnej kapele hrajúcej world music trochu inak nepodarilo stihnúť načas doraziť do Klubu za zrkadlom.

LB: Organizátor nám ponúkol možnosť v januári usporiadať ďalší koncert spolu so Slonovskim Balom, ale podľa mňa by bolo lepšie, keby mohli mať samostatný koncert, teraz rozmýšľam ako fiktívny potenciálny návštevník koncertu.

PH: Pred vystúpením potrebujete nejakú špeciálnu skúšku...

LB: Nie, nám stačí, keď sú splnené štandardné požiadavky, ako mikrofóny, odposluchy a keď sa počujeme, vieme aj dobre zahrať. Čo sa týka mňa, potrebujem počuť hlavne kontrabas, klavír, aj bicie sú pre mňa dôležité, ale keďže potrebujem počuť kompaktný zvuk, nesmú ísť do odposluchov.

PH: Aký je tvoj vzťah k elektronickým médiam, internetu?

LB: Internet používam dosť často, čítam si tam novinky o klezmerovej hudbe, ale čas na chatoch nemrhám, nemám ho toľko, raz som bola na chate a pozerala som na tých ľudí, prečo si tam píšu o takých hlúpostiach a po piatich minútach som to vzdala, aj keď sa mi dosť veľa ľudí ozývalo s niečim ako “Ahoj, ja som sympatický fešný blonďák”.

PH: Vravíš o sebe, že si blondína, keď sa človek na teba lepšie pozrie, zistí, že až taká úplna blondie nie si, ako je to s vtipmi?

LB: No ja som taká kapelová blondie, zbožňujem vtipy o blondínkach, keď niekto príde s niečim takým ku mne a myslí si, že ma urazí, tak ja sa väčšinou z toho vtipu tak teším, že sa dotyčný naštve a otočí s pocitom, že mu to proste opät raz nevyšlo.

PH: Tvoje sny?

LB: No napríklad spievať na jazzákoch, jedným z mojich snov je spievať Flamenco, ktoré v živote spievať nebudem, pretože to je o niečom úplne inom, mne otec púšťal Paca de Luciu, zatiaľ čo všetci počúvali Petra Nagya, proste ja k tej hudbe strašne veľa cítim, mala som pocit, že sa odsťahujem do Andalúzie a budem sa tam učiť tancovať a spievať, zbožňujem tanec, latinskoamerické tance sú ďaľšou mojou úchylkou, tam zo seba dostanem von prebytočnú energiu a potom som opäť v pohode.

PH: Nuž tak za čitateľov www.folk.sk ti ďakujem za obsiahly rozhovor, nech ťa poslúchajú hlasivky a stretávaš len samých dobrých ľudí.

toľko na úvod, keby bol niekto zvedavý na Lindin spev a hudbu celej kapely, môže si zakúpiť ich CD alebo stiahnuť nejakú MP3ku (link dole).Na budúce uverejním druhú časť, a to rozhovor s "výkonnými pracovníkmi", muzikantmi kapely Pressburger Klezmer Band.PH

súvisiace linky: