Pressburger Klezmer Band, rozhovor, 2.časť

Po rozhovore s Lindou si Vám dovolím ponúknuť iný pohľad na život v kapele Pressburger Klezmer Band. Navštívil som ich na skúške, vytiahol mikrofón a minidiskrekordér. Kapela tam bola v šesť sedminovom zložení, teraz nevravím o 6/7-metre ale o tom, že speváčka musela odísť skôr a preto aj rozhovor s ňou som nahrával dotatočne. Musel som vyčkať, kým chalani doskúšajú svoje veci a okolo pol deviatej večer sme sa začali spovedať. Teda skôr ja ich...

PH: Každá fungujúca kapela má svojho “šéfa”, primáša, či dirigenta, niekoho, kto to nejakým smerom ťahá a väčšinou má najväčší prehľad, kto ním je u Vás?Aj keď slovo označenie “šéf” nemám osobne rád...

PKB Miro: Ani Andrej ho nemá rád a preto ho tak nevoláme (smiech).

PH: Podávate dosť slušné výkony, je tu niekto medzi Vami taký, že by mohol byť označený za virtuóza?

PKB: Miro a Linda, alebo MIRALINDA (narážka na Metallindu...)

PH: Ste väčšinou študovaní konzervatoristi.

PKB: Paľo: Väčšina z nás je, Dano a Martin: Niektorí nie sú, Miro: Práveže väčšina nie je, všetci (smiech)

PH: Prvý krát som Vás zaregistroval na vysielaní TV LUNA pred pár rokmi, vtedy ešte bez bicích, s inou speváčkou...udiali sa nejaké vážnejšie personálne zmeny, ak nerátam príchod Martina (bicie) a Lindy?

PKB: Dano, Samo: iné zmeny neboli, občas s nami hrával na violončelo náš tretí brat, Paľo: bol tu aj Erich Rottenstein, klarinetista.

PH: Keď počúvam Vaše piesne, tak by som ich prirovnal k jazzovým štandardom, nie vyznením, ale tým, že sú to známe Veci. Dala by sa v štýle klezmer vytvoriť pôvodná vlastná skladba, ale všetko, čo hráte sú len nové aranže existujúcich skladieb, tradicionálov?

PKB: Andrej: Všetko je prevzaté, Dano: ale je jedna švajčiarska skupina, ktorá hrá len vlastné. Ale tie “ľudové”, ktoré prežili sú asi overené časom, Samo: čo ja som počul tie “umelé”, tak to boli zaujímavé experimenty ,ale málokedy to bola taká “nadupaná” muzikacc, Miro: Skôr by stálo za úvahu zobrať nejakú “slovenskú ľudovú” a tú prerobiť do klezmeru

PH: Keď človek pozorne počúva vaše sladby, dokáže rozlíšiť formy, ktoré sa od seba líšia taktom a tempom, tieto potom lepíte jednu za druhou, zachovávate túto následnosť foriem?Alebo inak, keď na 3 koncertoch zahráte tú istú pieseň, viete mi zaručiť, že bude znieť približne rovnako?

PKB: Každá forma má svoj názov, a následnosť zachovávame tak, ako je to v origináli, podľa ktorého to nacvičujeme. Väčšinou vždy do hry vnášame improvizáciu, ale dá sa povedať, že to bude znieť rovnako (pokiaľ nevravíme o zvuku ale o hre).

PH: Ale na vašom poslednom koncerte v Klube za zrkadlom ste použili aj rytmiku ukradnutú z iných štýlov, jazzové prípadne až dancové patterny

PKB: no aj kvôli tomu nás môžu zaradiť pod “World Music”

PH: Kto na Slovensku okrem Vás robí niečo podobné?

PKB: Samo: Predtým sa tu hrávali skôr tie židovské piesne...Je tu aj Christian Seitzman, Ivo Heller, Igor Berger s Ivanom Horváthom, ale to nie je klezmer. Lenže my sme chceli robiť “iný klezmer”. Dostali sme predtým nahrávky z Ameriky.

PH: Koho nápad bol zakomponovať bicie?

PKB: Miro: SAMO to prišlo a bol to Samov nápad. (smiech)

PH: A tie patterny bicích? Tebou (Martin) vymyslené alebo prevzaté?

PKB: Martin: V podstate je to opočúvané. Ale tým, že sme so Samom hrávali aj inú muziku (Martin a Samo prišli z kapely Volvic Pič), vnášame do hry aj iné vplyvy. Je to dobre počuť napríklad v piesni “Bei Mir Bist Du Schein”, vo verzii, ktorú hrávame na koncertoch.

PH: poznámka (KLEZMER treba čítať ako KLEZMER, nie KLECMER ani KLETZMER)

PH: A predtým, než ste začali hrávať v PKB ste asi hrávali aj v iných zoskupeniach, alebo to bol skok priamo zo školy do kapely?

PKB: Tak každý inde...Paľo hral v kapele Jazzva, Samo s Martinom v spomínanom Volvic Pič. V ľudovkách, vo VUSe (Miro), v komornom orchestri, rockových kapelách. Väčšina z nás “vyšla” zo ZUŠ Miloša Ruppeldta na Panenskej ulici v Bratislave. Je to náhoda, ale šiesti okrem Martina sme prešli touto školou. (aj bývala, aj terajšia sepváčka).(Náhody neexistujú, alebo náhoda je ...)

PH: čo považujete za najväčší úspech za obdobie svojej existencie?

PKB: Dano: 5.8.2001, ale aj Pohoda 20.7.2001, až nato počasie...ale aj posledné vystúpenie v DK Zrkadlový Háj ,malo úspech. Mali sme tam už 4 koncerty a aj organizátori nám tam vychádzajú v ústrety, technikou aj priestorom. Tam nám vytvárajú dobré podmienky, takže už existuje tradícia...

PH: Andrej, ako je to s disciplínou pri nacvičovaní veci u vás?Ty ako neoficiálny vedúci funguješ ako “diktátor”, že diktuješ ostatným, čo majú hrať, alebo u vás vládne demokracia?

PKB: Andrej: Kedysi sa veci písali do nôt a väčšinou ten z nás, kto to zapísal potom aj trval na tom, aby to tak bolo aj zahrané. Dnes sa väčšina muziky tvorí spoločne na skúškach, takže každý je v tom zainteresovaný a každý k tomu môže niečo povedať. Je to kolektívne dielo.

PKB: Miro: Aj kapela sa vývíja, takže keď niekedy Andrej napísal nejakú skladbu, tak dnes už znie odlišne, je prepracovaná nami všetkými.Dano: Často nás priamo na koncerte niečo napadne...

PH: A ste už takí frajeri, že si môžete dovoliť improvizáciu v reálnom čase?

PKB: Miro: To ešte nie, zatiaľ, ale po poslednom koncerte vidíme, že už by sme aj pomaly mohli...

PKB: Rytmika (basa bicie) sú zohrané, ale niektoré časti sú improvizované. Pretože nemajú pevnú dĺžku, lenže my sa riadime potom podľa okamžitej situácie.

PH: Ako so spevom. Je Linda jedinou vokalistkou?Viem, že aj Samo a Paľo spievajú.

PKB: Samo: No spievam, ale pomenej.

PH: Keby ste nerobili muziku, viete si samých seba predstaviť aj v iných životných povolaniach a kariérach?

PKB: Miro: Polovica kapely je taká, že má aj civilné povolanie.

PKB: Samo: Vymenujem...

PH: Tak počúvam...

PKB: Samo: Programátor, Lekár, Právnik, Projektant no a “ostatní robia” muziku.

PH: Klezmer...

PKB: ...je propagovaná ako židovská hudba, ale je to taká zmes vplyvov rôznych národov. Vždy sa k nej nabaľovali aj vplyvy iných národných hudobných štýlov. Noty z chrámu sa nezachovali, takže “čistá židovská” hudba ani neexistuje. Keby si išiel do Izraela, budeš tam počuť Izraelskú hudbu, tá je skôr taká orientálna. Židia v Izraeli stovky rokov nežili, alebo tak málo, že tam neudržali židovskú kultúru. Ale sakrálna (synagogálna) hudba je najčastejšou formou židovskej hudby. Existujú rôzne staré texty s “vlnovkami” ako grafickými symbolmi melodických liniek. Ale klezmer je svetská hudba, hudba o živote,a to hovorí o všetkom.

PH: Dostal som svojho času od vás jeden exemplár Vášho prvého CD. Mám ho vo svoje zbierke “budiacich hudieb”. To sú muziky, ktoré si pustím, keď sa ráno chcem prebudiť a nabiť energiou, ak mám pocit, že jej mám málo (okrem PKB sú tam aj iné veci, dosť odlišné, stačí spomenúť VanHalen, IronMaide,ToTo). Kde všade o vás a Vás už mohli ľudia počuť?

PKB: V Košiciach a v Prahe, to bolo najďalej. V Izraeli sme neboli, my hráme taký druh klezmeru, ktorý funguje hlavne v Európe a v Amerike. Takže aj za oceánom by nás pochopili. V Izraeli by bol problém, pretože tam to spájaju s ortodoxným židovstvom a asi by nás celkom nepochopili. Ale my s touto našou muzikou “robíme aj svadby” ,a nielen židovské. Hrali sme niekoľkokrát na židovskej svadbe, na obrade, ale myslím ,že skôr patrí naša hudba na veselku, na tú druhú časť typickej svadby. Aj toť hen Mirovi sme hrali na svadbe...

PKB: Miro: Som si...(smiech)

PH: To je najlepšie, je to aj ekonomicky výhodné...

PKB: 11. septembra sme mali hrať v USA, vo Washingtone, v deň útoku na WTC. Ale zrušilo sa to kvôli tomu, že sa nenašli peniaze. Ale asi by sme mali problém s dopravou naspäť... (smiech)

PH: Možno by ste sa nechceli vrátiť...Plánujete vašu kapelu rozširovať o nových členov a o ďalšie nástroje?

PKB: Trúbka, trombón, mandolína, saxofón, harmonika, cimbal sú v klezmeri výborné.

PH: A doprava ako, vlastnými autami alebo vlakom?

PKB: Autami, kedysi sme vozievali kontrabas na streche, ale nie je to dobré, aj pre samotný nástroj. My sme raz nemali igelit a zmokol a bolo zle...Do Felicie Combi za zmestí kontrabas a 4 ľudia, odskúšané

PH: Poznám. V Rolničkách som hrával občas aj na kontrabase a zažili sme s ním tiž veľa “zážitkov”, počnúc zvlhnutím, končiacom pádom a zlomením 5 minút pred koncertom (Vandermúza). Hrávate aj zadarmo, alebo ste už iba zarábajúci profesionáli?

PKB: Hrávame aj zadarmo, benefičné akcie, napríklad 5.12.2001 v UPC. Na Silvestra večer na hlavnom námestí, všetkých srdečne pozývame...Pár krát sme boli v televízii, boli sme v rozhlase, písali o nás v novinách aj na internete. Vystúpenie nahrané pre TV Luna pustili v repríze asi 10 krát. Boli sme aj na STV, v CRN-CRN. S bývalou speváčkou máme nahrané nejaké veci. Vystúpenie v DK Zrkadlový Háj je archivované na nosiči(pre vlastnú potrebu). Po novom roku sa chystáme spraviť live nahrávku, koncom januára začiatkom februára bude koncert v Zrkadlovom Háji, bude sa live snímať a z toho by mal byť druhý disk. Mal by to robiť Ivan Minárik v DKZH.

PH: Skúste v krátkosti zhrnúť, prečo práve Klezmer a nie niečo iné...

PKB: Paľo(klavír): Chcel som skúsiť niečo nové, hrával som jazz

PKB: Samo(kontrabas): Ja som s bratmi o tom už dlho uvažoval, počúvali sme to doma, mali sme nejaké nahrávky.

PKB: Andrej(husle): Páči sa mi to, dobre sa to hrá, dlho som hrával folklór, k nemu to má blízko, obnovuje to tú kultúru, ktorá tu bola zničená a to židovstvo je tu prostredníctvom tej kultúry.

PKB: Martin(bicie): Ja som došiel ako posledný, dotiahol ma sem Samo, hrávali sme spolu v rockovej kapele Volvic Pič, táto kapela je síce iná, ale využívam v nej všetky zručnosti, čo som sa dodnes stihol naučiť. Bicia súprava, na ktorej hrávam (má logo P.K.B v hebrejčine), je pekná tým, že je stará, ale zachovaná a úplne funkčná, sú to Amati, ale majú nejakých 40 rokov!, keď sa nazvučia, tak je to OK.

PKB: Paľo: Uvažujeme o tom, že si nás všimne a bude sponzorovať Prvá Komunálna Banka (smiech).

PKB: Dano (viola): Ako vravel brat (Samo).

PKB: Miro (klarinet): No, u Sama ma kedysi dávno oslovili...(USAMA (bin Laddin))? (smiech)),

PKB: Dano: Erich Rottenstein išiel študovať preč a my sme nemali klarinetistu a ja som z videnia poznal Mira, stretol som ho na schodoch, povedal, že súhlasí a v priebehu 2 týždňov mal s nami asi 4 koncerty

PKB: Miro: Hneď prvý bol samozrejme na Pražskom Hrade..

PH: V čase nášho rozhovoru tu nie je s nami Linda, ako k nej pristupujete...

PKB: Občas nosí pivo, ale nie, teraz vážne...myslíme, že je to cítiť, keď je ženská v kapele, sú z toho rôzne situácie, väčšinou ich tie situácie zachraňuje Miro. Navzájom sa svojim spôsobom využívame, ona nás a my ju, ale treba rozumieť tomu “využívame”, aby to niekto nepochopil inak. Ale možno sme ju “prevychovali na náš obraz”.

PH: Chalani, vďaka za rozhovor a za váš čas a niekedy na koncerte. Ahoj. PH

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu