Pohľad z pódia

Pri našom poslednom koncerte v roku 2002 sme si spomenuli na slová Hany Hegerovej, ktorá zvýrazňovala, že hrať pre ľudí, ktorí vás nepoznajú, je oveľa ťažšie ako pre fanúšikov vás alebo žánru, ktorý ľuďom ponúkate. Publikum je spočiatku nedôverčivé a získať si ho na svoju stranu nie je vždy jednoduché. Interpret musí vynaložiť oveľa viac energie, aby ľudí presvedčil. Všetci, ktorí časť svojho života strávili na pódiu, nám iste dajú za pravdu, že správnemu kontaktu s publikom sa človek učí postupne. Ale i po rokoch praxe Vás zamrazí, keď počujete výsmech alebo „inteligentné“ pokrikovanie na účinkujúcich. Nezasvätený človek by si mohol myslieť, že je to zriedkavý jav, ale väčšina ľudí, ktorí sa niekedy pohybovali na javisku, prišla počas svojej umeleckej dráhy do kontaktu s takýmito nepríjemnými skutočnosťami. Časť z nich obrazne zohlo chrbát a prispôsobilo repertoár vkusu agresívnejšej časti publika, pokiaľ to bolo možné a časť zostala svoja a hrala ďalej to, čomu verí. Pamätáme si na jeden koncert, pri ktorom spievala s gitarou americká gospelová speváčka Jody Winchester. Hrala aj spievala dokonale a napriek tomu sa našla partia puberťákov, ktorí cez upozorňovanie slušnej časti publika speváčku zosmiešňovali. Jody sa naučila po slovensky a veľmi dobre vedela o čom je reč. O to viac sme ju obdivovali, že nesklonila hlavu a ďalej smelo spievala o tom, čomu verí. Bolo to také silné a presvedčivé, že výkriky puberťákov sa postupne stratili v neutíchajúcom potlesku ostatných prítomných. Zahanbení výrastkovia už do konca koncertu sedeli ako zarezaní.

Vlado Slavík & Rado Kaplan

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu