Peter Piatko a jeho nové cédečko

Ako sme avizovali, tak sa aj stalo. 9. novembra sa v útulnom prostredí Horárne na Horskom parku uskutočnil nielen spoločný koncert skupiny Rolničky a pesničkára Petra Piatka, ale navyše i krst CD druhého z menovaných. A o tom, že jeho debut nebol "navyše", sa dočítate v dnešnom článku.Prvým príjemným prekvapením bol fakt, že pokiaľ som pred Horárňou čakal na samotný začiatok akcie, chlapská časť skupiny Rolničky sa snažila priniesť do sály toľko stoličiek, aby si naozaj každý návštevník mohol vychutnať folkový koncert bez prešľapovania postojačky. Že sa to nepodarilo, je jedna vec, že to nikomu neprekážalo, je vec druhá, a vďaka za ňu patrí predovšetkým dvom protagonistom.

Skupina Rolničky si nielen drží štandard svojich vystúpení, ale ho i pozvoľna zvyšuje, čo sa dnes na našej málo konkurencieschopnej folkovej scéne len tak ľahko nevidí. Motiváciou je im nepochybne dať publiku maximum z toho, čo dať môžu. Táto snaha nezaspať na vavrínoch (z ktorých zďaleka nemajú toľko, koľko by si zaslúžili) je s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou toho, že i človek (napríklad ja), ktorý holduje úplne inej muzike, sa na koncerte tejto bratislavskej skupiny dostatočne kultúrne vyžije. Zdá sa mi, že basgitarista Medveď nebol celkom vo svojej koži, pripíšme to však na rub neobvyklému ozvučeniu (celá skupina hrala a spievala na jeden mikrofón) a znovu sme tam, kde sme boli. Skupina Rolničky je nepochybne najprofesionálnejšou formáciou na slovenskej folkovej scéne - chvalabohu, nie tokmi financií pohybujúcimi sa okolo nej, jej CD a vystúpeniami, ale ich kvalitou. Ale prejdime k hlavnému protagonistovi večera.
Peter Piatko je pesničkár, ktorého som zaregistroval zhruba pred rokom. Už vtedy mi pripadal byť veľmi zaujímavý, snáď tým, že bol (a je) iný ako ostatní pesničkári a to je zase asi tým, že ešte prednedávnom počúval diametrálne odlišnú muziku a na folkovú scénu vstúpil s veľmi osobitým prejavom nielen na poli textovom, ale i harmonickom a interpretačnom. So všetkými spomenutými devízami sme sa zoznámili krátko po tom, ako soľou naposledy dochutila jeho debutové album naša redaktorka Kačica.
Peťo odohral blok svojich piesní, o ktorých vám viac napíšeme v recenizii jeho CD Na jednej strune. V tomto článku by sme si mohli priblížiť jeho schopnosť zaujať na koncerte - tá je i vďaka (alebo práve vďaka) pôvabnej nesmelosti a kostrbatosti jeho "medzipiesňového" prejavu taká pútavá, že by sme ju vydržali počúvať omnoho dlhšie, čo sme svojím potleskom dali patrične najavo. Prídavok sa preto, samozrejme, konal.

Veľmi ma teší, keď vidím, že i na malých pódiách môžem počuť veľké veci. O skupine Rolničky som to vedel. O pesničkárovi Petrovi Piatkovi, ktorého CD mám doma už dávnejšie, som to zistil v nedeľu.
Z článku to môže vyzerať, že koncert a vystúpenia jednotlivých umeleckých telies nemali ani jednu chybičku. Ak ste tam neboli, môžete ľutovať, pretože naozaj nemali. Dušan Franců má navyše dar obohatiť podobné akcie o malé, vkusné, humorno-mystifikačné vsuvky, a tak sme sa dozvedeli nielen to, že pre viac ako 80% slovenského obyvateľstva je najobľúbenejším dňom v týždni piatok, čím vkusne uviedol účinkujúceho pesničkára, ale mu navyše v mene Slovenskej folkovej ftákadémie udelil prestížnu cenu. Táto sa mení od charakteru príležitosti, v rámci ktorej sa udeľuje. CD-fták venovaný pesničkárovi, ktorý svoje CD natáčal u Ďatľa a ktoré krstila Kačica, bol ideálnym ocenením.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu