Oblastná prehliadka festivalu Strunobranie-Bratislavský kraj

Zúčastnil som sa tento rok ako nesúťažiaci účastník a divák troch bratislavských oblastných prehliadok: Country lodenice, Porty a Strunobrania. O bratislavskej oblastnej Country lodenici už čosi písal jeden nemenovaný muzikant a zožal za svoj humorno-kritický pohľad podľa mňa prehnane besnú reakciu organizátorov. Nech to bolo aké bolo, nikto im už neodpára, že boli prví, kto uskutočil spoluprácu festivalov pri oblastných výberových prehliadkach. A to je, podľa mňa, taká veľká vec, že akákoľvek kritika môže byť iba hodná povznesenia sa, alebo bezpredmetná. Neviem, či bude niekto písať o Porte v Dome kultúry v Dúbravke, ja sa obmedzím na stručný odkaz: Držím vám palce, kamaráti, nech sa vám nabudúce darí.

Strunobranie bolo pre mňa najväčším prekvapením a to pozitívnym. Po skúsenostiach z minulých rokov, kedy boli slabo propagované bratislavské koncerty totálne ignorované publikom, čo sa, samozrejme, podpísalo na atmosfére, som zažil v Stupave temer ukážkové oblastné kultúrne podujatie. Stupava má k dispozícii veľmi pekný, čiastočne zastrešený areál „Sedliacky dvor“, z ktorého sa však v prípade zvlášť nepriaznivého počasia akékoľvek podujatie dá ľahko presťahovať do susedného kultúrneho domu. 8. mája však svietilo slnko a Sedliacky dvor bol temer plný. Kým rozmaznaní blaváci majú takéto akcie obvykle na háku, pre stupavčanov je to predsa len kultúrne podujatie a sú teda žičlivejší, nehľadiac na to, že tu majú vďaka partii okolo Janky Tothovej svoje zázemie festivaly „Stupavský Širák“ a „Country Kamenný mlyn“.

Zvukárski bratia Borákovci odviedli na slovenské pomery veľmi slušnú robotu a bolo hlavne vidieť, že k nej pristupujú poctivo a zodpovedne.

Konferoval Paľo Hraška, ktorý mal zjavne svoj dobrý deň a svoju úlohu bral veľmi vážne. Pozornú časť publika však pobavil pozoruhodnou klasifikáciou žánra väčšiny účinkujúcich. Temer všetko uviedol ako alternatívny folk. Ale to aj tak temer nikto nevedel čo znamená, takže to nikomu neublížilo.

No a čo zaujímavé som počul? V prvom rade to boli noví muzikanti na Strunobraní. Pesničkár Peter Piatko je pomerne originálnou osobnosťou, viem si celkom dobre predstaviť, že nájde svoje publikum napríklad medzi študentmi a v menších kluboch. Podobne je na tom pesničkár Šarki. Chlapci sú na začiatku svojej dráhy a smerujú zjavne hore.

Skupina Zdravý spánok hrá pesničky svojho kapelníka Maroša Branického a to je jej najväčší kapitál. Hranie sa dá naučiť, ale pekné pesničky so zmysluplným obsahom musí mať človek v duši. Tie Marošove sú naozaj presvedčivé.

Zo známejších účinkujúcich excelovala v prvom rade skupina „Acoustic flash“. To čo hrajú, je asi čosi ako newgrass, ale je to veľmi invenčná, zväčša inštrumentálna muzika, ktorá sa dobre počúva. Dúfam, že Páni Muzikanti nás ešte mnohokrát prekvapia.

Kalumet bol nielen v plnej zostave, ale aj v dobrej forme a opäť ukázal, že Glufove spirituály a gospely ostávajú jeho najsilnejšou stránkou. Nie je náhoda, že práve kalumeťácke pesničky sa už dajú počuť spievať pri ohňoch, čo je u slovenských pesničiek pomerne zriedkavé.

Vystúpenie sa vydarilo aj skupine Druhý dych. Myslím, že patrí k partiám, ktoré sa neváhajú poučiť z vlastných chýb a teda prinášajú publiku stále lepšiu muziku.

Ako doteraz činný muzikant nikdy verejne adresne nekritizujem kolegov, preto spomeniem iba všeobecne zopár vecí, ktoré by som asi robil inak.

1. Prvoplánové, mravokárne texty boli receptom na úspech na festivale „Politická pieseň“ počas éry komančov, ktorá, našťastie, oficiálne už skončila.
2. Nevedieť text je prejav neúcty k publiku a vôbec mi to nepripadá zábavné.
3. Keď je určený počet skladieb platný pre všetkých účinkujúcich, tak by ho mal dodržať každý, kto nechce získať povesť „nezostreliteľného“.
4. Keď dve gitary hrajú úplne to isté v tej istej polohe, znie to horšie, ako keby tam bola len jedna gitara.
5. Opäť som začul v kuloároch slová, svedčiace o ambíciach niektorých pomerne čerstvých muzikantov. Je temer pravidlom, že najnaivnejšie sny o „prerazení“ na polo až celoprofesionálnu scénu v priebehu jednej-dvoch sezón majú práve muzikanti, ktorým by viac pokory nielen pristalo, ale nepochybne aj pomohlo.

Neviem, či ten koncert niekto nahrával. Ak nie, škoda, pretože muzikantom, ktorí na sebe chcú ďalej pracovať, by vypočutie záznamu určite pomohlo. Určite tam takí boli a teším sa na ďalšie stretnutie s nimi.

Nie je zatiaľ známe, koho si porota vybrala pre účinkovanie vo finále Strunobrania v Banskej Štiavnici a teda neviem, komu z účinkujúcich blahoželať. Vlastne všetkým ku guráži a drvivej väčšine k dobrej a stále lepšej muzike.

V každom prípade si však uznanie zaslúžia stupavskí organizátori (mená, bohužiaľ, neviem), Jarka Hnatová z Malokarpatského osvetového strediska a šéfka Strunobrania Dáša Očenášová. Myslím, že to bol úspech a že si ho v plnej miere zaslúžili.

Dušan Franců

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu