Nachádzate sa tuBlogy / oli's blog / O anonymite
O anonymite
všetko sa to začalo vo chvíli, keď sme ako chalani niekde niečo prvý krát rozbili. je možné, že to vtedy bola pouličná lampa. nohy na plecia a hybaj ho do lesa. pokračovalo to polnočnými telefonátmi učiteľke ZŠ, ktorá nám, celej bande dala päťky za to, že sme vyrušovali. tak sme jej zavolali a mlčali sme, chceli sme ju vystrašiť. nikdy nezabudnem na ten pocit druhý deň v škole, všetci sme pozerali do zeme a nemali sme odvahu pozrieť sa nevyspatej pani učiteľke do očí.
v lete sme zase v rámci obrovskej srandy prehradili potok v tatranskej lomnici, čím sme spôsobili vyliatie jeho koryta rovno na cestu, do parku, na chodníky a vôbec – všade tam, kde voda nemala byť. o pár hodín na to sme akože veľmi ochotne pomáhali hasičom s odstraňovaním priehrady, ktorú tam postavili „nejakí chuligáni“.
ak k tomu pripočítam rôzne privítania učiteľov ráno v triede - anonymnými nápismi na tabuliach, kradnutie špendlíkov z násteniek, stavanie bunkrov, nenápadné predbiehanie sa na lyžiarskych vlekoch, ilegálne táborenie, či zakladanie ohňa v tatranskom národnom parku, kde som ako chlapec vyrastal, občas mám pocit, že patrím rovno do väzenia. na druhej strane – v tomto smere som bol asi aj tak „iba“ chlapčisko ako každý iný. pretože to bolo na ten vek svojím spôsobom asi celkom prirodzené. (heh, až mi prišlo smiešne, ako si istím chrbát slovkom „asi“ :-))
neskôr, na vojne, uvedomil som si ďalšiu obrovskú výhodu takejto anonymity. tou je dav. stáli sme nastúpení, celá rota, veliteľ na nás hučal, až sa nebo zelenalo, a v tom niekto utrúsil, že v takom kriku sa nedá spať. keďže sa vinník nenašiel, museli sme si to na buzeráku pekne odpochodovať celé poobedie. bolo to naše spoločné veľké fiasko, ktoré nás samozrejme poučilo napríklad o tom, aké nepríjemné niekedy vedia byť kanady :-)
Veľmi podobná situácia sa zopakovala pár dní na to. opäť niekto hulákal pred nastúpenou rotou a ja som upozornil okolie na to, že náš pán major nám velí v očúraných nohaviciach, čo sa mu zrejme stalo nejakým nešťastným nedopatrením, alebo čo. chudáčisko chlap, takto prísť o autoritu... opäť teda nastala podobná situácia a ja som sa štandardne ukryl v dave. v tom mi však kamoš, stojaci vedľa mňa vyrazil dych. k mojej poznámke sa prihlásil on. s tým, že to nemyslel ako srandu, ale ako upozornenie. a nastala ďalšia salva smiechu. pán major mu túto výhovorku zožral aj s navijakom a z môjho kamaráta, stojaceho vedľa mňa sa tak stal vážny kaliber.
od tej chvíle začalo byť celkom populárne prihlásiť sa k svojej poznámke a získať tak punc kredibility a odvahy, emotívny efekt bol tak oveľa silnejší a údernejší.
potom boli aj tie výbuchy smiechu oveľa citeľnejšie.
bola s tým tiež spojená istá dávka kreativity, pretože každý taký vtipný pokrik musel byť koncipovaný tak, aby ho veliteľ nepochopil a zároveň, aby jeho správnej pointe rozumelo tých 100 vojakov, ktorí tam stáli. nebolo to veru ľahké, o to väčší kredit získal ten, kto to dokázal.
boli to krásne roky, ktoré ma naučili okrem iného aj jednu veľmi podstatnú vec. neskrývať sa v živote za žiadne nicky, anonymné prezývky, naopak, podpísať sa. podľa možností vždy. pretože všetko má svoje plusy, aj mínusy. plusom je bezpečie, mínusom je dav. ostať v anonymnom dave však prakticky znamená - neexistovať.
s tou pani učiteľkou zo ZŠ sme sa po rokoch stretli a ja som vytiahol historku o nočných telefonátoch. viete, čo mi povedala? samozrejme, vedela veľmi dobre, kto to bol. tak, ako sme to urobili vtedy my, urobila to nejaká iná skupinka pred nami a tiež po nás. a ona celé tie roky čakala, kto sa jej na druhý deň prizná. počas celej jej učiteľskej praxe sa jej na druhý deň však nepriznal nikdy nik.
ale tak, ako ja -po rokoch – priznali sa jej s úsmevom úplne všetci.
myslím, že nám všetkým bolo trošku ľúto, že si nás už po menách nepamätala. ostali sme pre ňu totiž iba ako "nikto v dave". škoda...
oli sinay
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.
- oli's blog
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
3 veci:
1) nefunguje ti SHIFT? Ťažšie sa mi to číta, keď je to všetko malými písmenami.
2) svoje skutočné meno si vyplň vo svojom profile a bude sa potom zobrazovať aj vedľa tvojich článkov
3) veľmi príjemný článok. Ideeeeeš! ;-)
Peter Lachký
veľmi jedlé a chutné. ani večeru mi dnes nebude treba...;-)
smačný článok :-)
pred nejakym casom som v textarni u kefa, aj ked ostrejsim sposobom ako ty, tento problem tiez riesil. na popularite mi to urcite nepridalo. bolo to marne. uz dlhsiu dobu ten web obchadzam. skoda. prve mesiace boli fajne, teraz uplna recesia.
Anonymita bola vysadou internetu v jeho zaciatkoch. Ked to vezmeme z pohladu terminologie webu 2.0, tak by som slovo "zaciatky" mohol nahradit cislom "1.0". S nastupom tej druhej verzie, velkych komunitnych portalov (MySpace, Facebook, Flickr, Folk.sk...) :-) sa karta uplne obratila a dnes je trend uplne opacny - dat o sebe vediet. I ked moznost ostat v anonymite stale existuje.
Mimochodom - ta anonymita nie je celkom anonymita. Ti, ktori chodia na folk.sk alebo aj na moj web tak vedia ze roznych hulvatov ktori si myslia ze su anonymni je strasne vela. Blbost. Neverili by ste co vsetko sa da o "anonymovi" zistit. ;-) Sam som bol prekvapeny.
no je len údivné, že anonymíkovia i napriek tomu, že v týchto našich systémoch sa dá podľa IP zistiť pomaly z ktorej kuchyne sa navarilo, že naďalej sú ochotní rýpať do všetkého, čo sa pohne... akoby úplne na to čakali, len zhovadiť človeka, len si štuchnúť.. no ale zase je zopár i takých, čo si pomôžu sami... i keď to mysleli inak...kuchári vedia pridať tú správnu ingredienciu, aby to smrdkalo :-) No je to na pobavenie...ale veď ako raz povedal istý garant...raz sa to všetko vráti, či už ho zrazí lietadlo, keď pojde vyniesť smeti, alebo čo to vlastne všetko prial...
Anonymita je stále perfektný nástroj na to, aby si ľudkovia rypli, vytvorili bulvár, či jednoducho sa prejavili... škoda, na Slovensku to je teraz populárne, hm, a nanešťastie i v tých našich CFTCBEWB žánroch, bo my na to máme, aby sme aspoň takýmto spôsobom niečo robili... je len škoda, že tak málo ľudí sa spýta niečo na plnú hubu a podpíše sa, ...a je nás tak málo, ktorí by sme si toho druhého zastali a podržali ho... športu a kuchteniu zdar!
mnohe portaly umoznuju prispievat do for iba prispievatelom, ktori su vo fore registrovani a maju tam svoj profil s plnym menom. Inou moznostou je - tak, ako to svojho casu "musela" urobit ista nemenovana kapela na svojom fore - ku kazdemu prispevku zobrazovat IP adresu, z ktorej bol odoslany.
Pretoze - ako pise Petiar - ak uz nik iny, tak minimalne adminovia vidia do zakulisia trosinku viac a... divim sa, ze aj napriek tomuto vedomiu si anonymovia nepripadaju trapne. Obzvlast na portaloch, akymi su tieto nase, zanrove, kde skoro kazdy kazdeho pozna uz len podla pravopisu :-)))
Cali, presne, ako hovoris. len by som si dovolil jedno drobne upresnenie - FTCB scena mala a ma problem s anonymitou aj mimo internetu. pravdou vsak je, ze byt anonymom uz dnes nie je prilis "in". Prinasa to viac skody, ako uzitku. O tom je vlastne cely ten clanok.
Oli pise: pravdou vsak je, ze byt anonymom uz dnes nie je prilis "in". Prinasa to viac skody, ako uzitku.
Ja by som to nevidel takto ciernobielo. Clovek moze mat na to vela dovodov - od cisto osobnych az po profesionalne. Preto na Folk.sk nie je neanonymita podmienkou pre komentovanie clankov ani ich pisanie - ostatne meno Janko Hrasko si moze dat do profilu ktokolvek a ja nemam sancu zistit ci je to jeho skutocne meno alebo nie. Na anonymoch ma potom hnevaju len extremy - bud mimoriadne hlupy prispevok ktory len osocuje a nadava, alebo mimoriadne kvalitny prispevok, pretoze potom by som fakt rad vedel s kym mam tu cest. ;-)
Nie je problem po par takychto (hlupych) prispevkoch autorovi zakazat pristup na Folk.sk. Urobime to radi ak bude treba, nechceme aby ktokolvek kazil nasim prispievatelom, blogerom chut do pisania. ;-)
PS: Jo - k niecomu sa predsalen priznam. Fotka admina nie je jeho skutocna. ;-)
Petiar, bacha na to, pretoze Chuck nepocuva hudbu. To hudba pocuva jeho :-)))
... ja teda neviem, ale už si ľudia mohli uvedomiť, že úplná anonymita neexistuje. Týka sa to všetkých aktívnych rozhraní na webe. Administrátori na to, aby mohli zabezpečiť bezproblémový chod svojich stránok, musia chtiac-nechtiac zbierať, alebo aspoň sledovať aj také údaje, o ktorých mnohí nezainteresovaní ľudia ani netušia (napr.IP adresy). Nebudem rozvádzať kde a čo je možné na Folk.sk zistiť, no naivita niektorých anonymov mi občas pripadá vskutku tragikomická.
príjemná debata k anonymite, u nás na stránkach je vlastne 98% anonymov a je zaujímavé sledovať reakcie ľudí keď si myslia, že sú v anonymite. Niekedy to stojí za to, len to nič nerieši. Alebo predsa? Keď čítam Vaše príspevky tak by som tiež povedal,že niektoré by v anonymite hovorili celkom inak. Oli je to pekný spomienkový článok a tiež som sa nostalgicky zamyslel. Je to ale mlátenie prázdnej slamy? Ktovie, možno sa podarí a niečo z nej vypadne. Vlastne nič nieje anonymné len niektorím sa tak lepšie vyjadruje.