Metelica a hostia: Deň žien

Zrejme nie som sám, kto je (alebo skôr dlho bol) presvedčený, že gospel sú prevažne len duchovné témy a závažné posolstvá. Inštrumentálne zväčša na výbornej úrovni, ale v textoch mi dosť chýbal väčší nadhľad a aj pestrejšie spektrum tém. Teda to, čo zvyčajne hľadám (a nachádzam) vo „svetskom“ folku. Potom ale prišiel krst knihy Folk na Slovensku...

Krst spojený s hraním sa konal v Hlave XXII. a na ňom za gospelovú scénu vystúpila Metelica. Síce len v dvojčlennom zložení, ale od prvých tónov zaujali „Chcel by som ťa mať za frajerku, od radosti by som poskočil, v Anglicku je, robí opérku....“ spieval Miro Šmilňák, aby vzápätí oduševnene prešiel na refrén s jednoduchým, zato strhujúcim a nám všetkým blízkym posolstvom: “Pivó, pivóoo, jedno pivo...“ A vtedy som si uvedomil, že všetko môže byť aj inak.
    A o tom je aj najnovší album Metelice (a hostí) Deň žien. Autorom všetkých piesní je síce Miro Šmilňák, ktorý tu má zdanlivý monopol, ale inak cédečko predstavuje pestrú mozaiku štýlov, muzikantských prístupov aj prejavov. Vďaka tomu, že Miro sa uspokojil „len“ s pozíciou autora s občasným speváckym príspevkom, dostali spevácku príležitosť iní, najmä Peter Šmilňák a Martin Norris, čo bol ďalší príspevok k pestrosti platne. Aj Kapucínov síce poznám už roky a patria k mojim obľúbencom, ale „čierny“ hlas brata Félixa Jána Tkáča v skladbe Okolo bytovky ma v kontexte ostatných mladistvých spevákov doslova odrovnal.
    Toto cédečko je pohodová záležitosť, stretnutie spriaznených ľudí, kde akoby všetko sa podriadilo spoločnému výsledku. Štýlová mozaika skladá kamene do jedného celku, hostia nedominujú, aj keď výrazne poznačia skladbu - ako napríklad írske huslovo-píšťalkové motívy Jamesa Evansa v skladbe Trojlístok alebo sopránsaxofón Michala Žáčka v Big Bangu.
    Pesničky sa vyznačujú výraznou melodickosťou s až pop-rockovo chytľavými refrénmi. Nemôžem si pomôcť, ale pri takýchto nahrávkach si vždy položím otázku, prečo sa na vlnách našich rádií sa donekonečna točia Desmodi, Smatanové a im podobné NouNejmy, ale pritom o iné, rovnako melodické a chytľavé a častokrát dokonca ešte nápaditejšie pesničky človek ani nezavadí (no, položím si túto otázku, lenže potom si správne zodpoviem, že tu zrejme nejde o umelecké kritéria a idem zas ďalej, nechávajúc otázku ležať...).
    Okrem už spomínaných melódií a lahôdkových aranžmánov ešte musím spomenúť texty. Hravé, občas až dada, často aforisticky vypointované (nedá mi nezacitovať: „Vypnime si mobily / aj hiphopové hrude / spojme svoje repráky / dobrý koncert bude / Dúfam že sa zastavíš / spravíme si kávu / hej, quo vadis, Domine / hore na Oravu...“). Ale na druhej strane je v nich aj úprimnosť a nehraná pokora, ako v pesničkách Nádej, Anjeli alebo Big Bang. Z formálneho hľadiska by sa k textom možno dali nájsť pripomienky, nie však z obsahového. Keď spevák konštatuje „Nad ránom ma zobudil spánok / pýta sa ma, prečo som tu /Hovorím mu: chcel by som ísť bližšie k životu...“, každý pokus o kritiku ide bokom ako nepodstatný.
    Viacnásobné počúvanie platne je pre recenzenta obvykle povinnosťou, v prípade Metelice však aj príjemným potešením. Ak by som mal zhrnúť celkový pocit z cédečka, tak by som ho opísal ako radostnú záležitosť. Nie programový pozitivizmus, ale jednoducho radosť zo života, hudby a sveta  vôbec. Aj keď si to ten svet možno občas nezaslúži....:-)
               
Skladby: 1. Šarkan,  2. Pivo,  3. Trojlístok,  4. Anjeli,  5. Okolo bytovky,  6. Big Bang,  7. Námestovo,  8. Tu sa to zlieva,  9. Nádej, 10. Superman, 11. Kde bolo, tam bolo, 12. Dýchať už viem.
                                   
Miloš Janoušek

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu