Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, piatok - 2. časť

S príchodom Eda Klenu sa Komorná scéna zmenila na Nie až tak komornú scénu a počas jeho koncertu aj poriadne zaplnila. Klenoty, teda jeho spluhráči už nie sú dvaja ale traja - pribudol huslista a rockový zvuk tak dostal sólový nástroj, čo je skvelý ťah. Rozbalili to poriadne od prvej pesničky. Edo sa netrápi nad komplikovanými kompozíciami, riadi sa heslom "Řekni co máš na jazyku a táhni do prdele" a táto jednoduchosť má za následok to, že v podobnej zostave sú jeho veci veľmi nabité a dynamické, majú až punkový nádych (čo si osadenstvo zaplneného stanu poriadne užívalo). Edo sa ale nezaprie ani ako folkáč a to najmä pri uvádzaní piesní - (dô)vtip, spontánnosť a vkus sú slová, ktoré mu nie sú cudzie. Pre mňa osobne vrchol dnešného dňa.

Kalumet mal po Klenovi a Klenotoch veľmi ťažkú úlohu, navyše ešte sťaženú tým, že ich bolo na pódiu omnoho menej ako som bol zvyknutý. I keď je pravda že som ich už pekných pár rokov nevidel/nepočul. Preto som bol na spirituály v ich podaní veľmi zvedavý. Na pódiu sa ukázali štyria - Glufo, samozrejme, gitarista (meno, žiaľ, neviem) a dve sympatické dámy - spev a priečna flauta, alebo, ako ich uviedol kapelník, driečny spev a driečna flauta. Aj v tomto obsadení sa im podarilo obhájiť kalumeťácke farby. Komorný stan sa zase stal komorným, plne elekrifikované Klenoty vystriedali krásne viachlasy a publikum, hoc v mierne zredukovanom počte, príjemne odychovalo. Nie ale dlho - skupina ochotne skrátila zo svojho vystúpenia aby sa ušlo miesto pôvodne neplánovanénu vystúpeniu frontmana českej bluegrassovej legendy Cop - Miša Leichta.

Michal sa predstavil celkom sám, sólovo, prezentujúc svoj najnovší sólový projekt. Keby som chcel v skratke charakterizovať jeho prejav tak by som napísal niečo ako bluegrassové pesničkárstvo a to v prvom rade kvôli štýlu akým hrá na gitaru - bluegrassovo a veľmi dobre. V témach piesní som postrehol dobrých chlapov a zlých chlapov, takže aj v tomto smere je tam cítiť bg vplyv, napriek tomu ale neboli naivné a hlúpe ako to v tomto žánri často býva. Keď pred koncom zaradil pesničku Život je jen náhoda od V+W tak ma aj prekvapil aj potešil. Záverečných pár minút vystúpenia neznelo nič iné ako Pár minut.

O Peťovi Piatkovi sme v poslednom čase písali a nakrúcali viac než dosť a venovali sme sa najviac asi jeho spolupráci s Romanom Zibom Elvisom Zábojníkom ktorá je pre Peťove pesničky veľkým prínosom. Keď vezmeme do úvahy fakt že už samotné sú veľmi výraznými artefaktmi netreba viac písať. Peťo má momentálne veľmiplodné obdobie a je škoda že niektoré nové veci sa nedostali na aktuálne CD Ulica. Napríklad taká silná vec ako Ratata by si to rozhodne zaslúžila. Takže čakáme a tešíme sa na nové CD.

Po Peťovi patrilo pódium komornej scény na niekoľko desiatok minút zaujímavým hosťom zo zahraničia. Najprv ho obsadila známa, veľmi zručná multiinštrumentalistka Petra Šany Šanclová ktorá najprv sama a neskôr aj s Lubošom Javůrkom sekali dobré piesne ako Baťa cvičky.

Jaroslav Samson Lenk nás potom v preplnenom stane tešil svojou čarovnou schopnosťou písať piesne ako pohladenie a spievať ich s úsmevom na tvári. Konská dávka optimizmu.Podobne bolo na tom aj vystúpenie Slávka Janouška so spoluhráčom Lubošom Vondrákom. Zdalo sa mi že volil pesničky v súlade s obsahom svojho nového CD, ktoré obsahuje digitálne remastrovaný záznam z jeho koncertu nahraného pred mnohými rokmi na kazetový magnetofón. Mnohé piesne som nepoznal a tie, ktoré zvyknú tvoriť základ jeho koncertov nezazneli. To nie je sťažnosť, len konštatovanie. Luboš Vondrák počas celého vystúpenia produkoval decentnú inštrumentálnu i vokálnu podporu.

Poslednou kapelou sme sa na komornej scéne vrátili späť na Slovensko, konkrétne do Vrútok odkiaľ prišli Náhodní pocestní. Prišli vo vynikajúcej forme a napriek tomu že sme aktuálny čas komentovali skôr ako skoré ráno než neskorú noc odohrali svoj set naplno. Zaradili ostrieľané hitovky čo sa ukázalo ako dobrý ťah, podobne ako už veľmi dávno draft Mareka Vetroňa Harviša medzi osadenstvo tejto skupiny. Publikum ich nechcelo pustiť len tak ľahko a tak prišlo aj na skladbu Nebezpečný síly od ich vzoru, českej skupiny Neřež.

Počas piatku sme sa k našej veľkej radosti presvedčili že Komorná scéna už nie je len príveskom tej hlavnej ale pre mnohých návštevníkov sa stáva takmer výhradným miestom pobytu na festivale Lodenica. Pre náhodných pristaviacich sa potom príjemným prekvapením. Dramaturgiu tejto scény má na starosti Radiar, ktorého prezývka vám možno niečo hovorí. Ha ha. V dobe písania tohto článku už na nej hrá bonbónik dnešného dňa - popradský pesničkár Števo Šanta a tak nám prepáčte, ideme si ho užiť.

Autor textu: Petiar
Autor fotografií: Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu