Komorná scéna Lodenice 2009 v sobotu, 1. časť

Z piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

A teraz trošku vážnejšie a menej osobnejšie. Kefove textárne sa stali alebo určite stanú tradíciou sobotňajšej komornej scény. Nielenže to je veľmi príjemný štart do nového dňa (ako som nestručne opísal v predchádzajúcom odstavci) ale pre tvorbychtivých textárov a pesničkárov výdatný zdroj informácií a nápadov alebo aj spôsobov ako všelijako sa dá taký text poskladať. V záverečnej fáze aj skúška trpezlivosti a vynaliezavosti, pretože napísať zmysluplný text na presne zadaný počet veršov, slabík a použiť pri tom slová náhodne napísané ostatnými zúčastnenými nie je celkom triviálna vec. V pár prípadoch sa ale excelovalo a dočkali sme sa dokonca aj ich ad hoc zhudobnenia.

Po textárni sme sa pozobúdzali naozaj, vyliali vodu z previsnutých častí strechy komorného stanu a o pol tretej už stál na pódiu Orbus bez Zuzky, ktorá si užíva materskú dovolenku. Bol som zvedavý ako budú znieť bez klavíra a flauty. V pohode. Postrehol som niekoľko nových pesničiek a mnohé z nich mi pripradali byť optimistickejšie, veselšie ako typicky orbusácky zasnené veci. Dúfam, že medzi týmto a Zuzkinou dovolenkou nie je žiaden súvis a s jej návratom tento trend neopadne.

Kofeín je folkové zoskupenie ktoré hľadá inšpiráciu všade inde len nie v klasickej folkovej piesni a nehanbia sa za to. A nám to nevadí, pretože originálnych skupín nikdy nie je dosť a pesničky o láske a kamarátstve sa tiež nedajú počúvať donekonečna. Ale napríklad takú Neprestáva pršať by som si rád vypočul aj z cédečka. Chce to nejaké natočiť ale hlavne predtým, a teraz sa vrátim k ich vystúpeniu, uhladiť tie piesne a prejav - je rozbitý, necelistvý. Ťažko zasiahneš cieľ keď sa ti skala v ruke rozsýpa.

Po slušnej dávke Kofeínu nastúpila na neveľké pódium mne neznáma Tereza Terčová so svojou skupinou Street Company. Asi v polovici koncertu som sa dozvedel že sa jedná o manažérku skupiny Čechomor (vystupujúcej v ten istý deň na hlavnej scéne) a muzikálovú speváčku. Jej hudba mi takmer nič nehovorila a hoci som sa snažil sústredene počúvať aby som vám ju mohol slovom sprostredkovať, neviem čo by som o nej napísal. Bol to taký akustický popík akým začne snáď každá kapela ktorá vznikne na popud nejakej ex-folkovej pesničkárky. Uvidíme, čo ďalej.

O to viac som sa tešil na Janu Šteflíčkovú a vôbec ma nesklamala. Už pri prvých tónoch akoby sa komorným stanom prehnal svieži jarný vánok, pookreli sme a prebrali sa. Táto speváčka a herečka má síce svoju kapelu s názvom Kůň ale ja som ju zatiaľ vždy zažil len sólo. Jana je speváčka s veľkým S a jej vstúpenie zvoľna poletovalo medzi pesničkárstvom a šansónom - vidieť že divadelný prejav je jej veľmi blízky. A pesničky samotné nijak nepotápal - naopak, boli vo veľmi príjemnej symbióze. Jana vyzerá že si môže a vie dovoliť spievať o čomkoľvek a akokoľvek. Vzácne.

Števa Šantu so svojou novou skupinou Ostrov som mal možnosť prvýkrát vidieť pár dní pred Lodenicou, na ich koncerte v Poprade, odkiaľ pochádzajú. Ak by som mal porovnávať tak na Lodenicu prišli vo skvelej forme a i keď sa mi veľmi páčilo už ich popradské vystúpenie, musím povedať že toto bolo ešte o trochu lepšie. Zaznela príjemná zmes piesní z jeho ostatného albumu Po hladine a vecí ktoré sa dúfam čoskoro objavia na ďalšom albume. Na nový šat Števových pesničiek som si zvykol veľmi rýchlo a mám pocit že aj on sa na pódiu teraz cíti trochu istejšie. A musím povedať že napríklad pri pesničke Nespokojnosť som mal chuť vybehnúť dopredu a zatancovať si. Hanbil som sa.

Po Števovi prišla na pódium ďalšia sympatická česká pesničkárka, ale o nej už vám napíše Radiar. Ja tuto svoje správy z tohtoročnej komornej Lodenicovej scény končím subjektívnou poznámkou o tom že presnosť vystúpení vďaka konferenciérovi a inšpicientovi v jednej osobe Petra Janků bola priam nevídaná. Musím dať za pravdu aj tým, ktorí tvrdia že v komornom stane rastie adekvátna konkurencia hlavnej scéne. Je to vec vkusu - pre mňa osobne je atmosférou a výberom účinkujúcich komorná scéna Lodenice tou hlavnou. Poďakovanie patrí na prvom mieste Radiarovi a jeho záslužnej práci a spolupráci s organizátormi tohto festivalu.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu