Klimkovické kytarobití Slniečkam

 Ďalším z  festivalov, ktoré sa zapojili do projektu Slniečka z onkológie sa stalo Klimkovické kytarobití. Festival je svojou vzácnou atmosférou zrejme jediný svojho druhu, čoho dôkazom je publikum. Pre amatérsku kapelu hádam asi jedno z najvďačnejších.

Duchovným, dramaturgickým a moderátorským otcom festivalu je Ivan „Slim“ Mazzolini spolu  s Kačenkou Kittnerovou. Títo dvaja ľudia dokázali s pomocou kamarátov, spriatelených kapiel a trampskej osady Psanci vytvoriť festival, ktorý sa skutočne vymyká priemeru väčšiny ostatných. Nieje to dramaturgiou, ani megahviezdami.  Je to atmosférou. Priateľstvom a spontánnym nadšením, aké je veľmi ťažké popísať. Za tým všetkým  však stoja veľmi konkrétni ľudia.Prvý krát som sa so Slimom stretol pred 3 rokmi. Sedel pod slnečníkom na rozkladacej plážovej stoličke. Namiesto podania ruky sme sa objali.  Dodnes si pamätám, ako sa mi triasli ruky pred dovtedy nevídane veľkým publikom. Aj guláš bol výborný. To najpodstatnejšie, čo som si vtedy odniesol so sebou – bol Slim s Kačenkou. Neskutočne „dobrí“ a srdeční  ľudia. Tento festival sa v našom ponímaní okamžite vyšplhal na prvé miesto našich „naj“. O rok sme hrali znova a tešili sme sa ako deti. Atmosféra festivalu bola – ešte silnejšia. Lenže....  bolo  smutnejšie. Slim ochorel. Onkológia. Plakalo sa, dokonca aj na pódiu. Slim s Kačenkou k nám prišli počas pesničky, postavili sa k mikrofónom a spievali s nami. Už keď sme vystúpili z auta, šatka na hlave, poblednutá tvár a úsmev cez bolesť prezradili všetko. Nemusel ani rozprávať. Bolo to veľmi smutnokrásne stretnutie...

Lúčili sme sa vtedy s tým, že sa teším, ako mi o rok ukáže nerasty, vyskytujúce sa iba v miestnej oblasti. Ešte mi prezradil,  že si chce splniť svoj najväčší sen – ísť na čunder  do Ameriky. Za všetky prachy, na staré kolená chce vidieť  to, o čom celý život sníval. V očiach mal vtedy toho svetla  veľa . Aj keď cez bolesť. Objali sme sa. Silno a nadlho.

S Kačenkou sme ostali v kontakte. Písali sme si o Slniečkach, o deťoch, o kamarátoch, o festivale. V júni tohto roku sa konal ďalší ročník festivalu Klimkovické kytarobití, teraz už spojeného  s  projektom  Slniečka z onkológie. Keď sme tam prišli, neveril som vlastným očiam.... Slim vyzeral ako znovuzrodený. Tú otázku som mu nemohol nepoložiť.  Po jeho odpovedi som padol   na zadok. Splnil si sen. Bol pri svojich kamarátoch, precestoval západné pobrežie USA, chodieval do osady, na čundre  a užíval si. A to pomohlo nejakým zázrakom aj jeho zdraviu. Po roku  som ho videl plného života a nadšenia. Slovné spojenie Slniečka z onkológie bolo počuť zo všetkých strán. Verejná zbierka, deti, primátor mesta Klimkovice, opať deti, kamaráti, potlesky do pesničiek, to všetko bolo veľmi silné.  Tak, ako Slimove odhodlanie. A chuť. Hralo sa tam veľmi príjemne. Publikum, ako nikde inde.  Už v úvode som spomínal, že tento festival je iný. A som strašne rád, že takým „iným“ je. Pretože je ľudskejší, priateľskejší a vobec na nič sa nehrá. Najčastejšie skloňovaným slovom na všetkých ročníkoch tohto festivalu je „kamaráti“. Nekecám. Ono to fakt tak je.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.