Geišbergovci U Červeného raka

S príchodom letnej sezóny do ulíc Bratislavy pribúda aj kultúrnych podujatí. S potešením môžem konštatovať, že tento rok to bude mať folk a vôbec akustické žánre v Bratislave na ružiach ustlané. Jednou z aktivít, ktoré určite potešia návštevníkov starého mesta budú aj štvrtkové koncerty, ktoré sa budú konať pravidelne o 17:00 na nádvorí čitárne u Červeného raka (vchod z Michalskej ulice). Prvý koncert sa vlastne už odohral 3.júla 2008. Na pódiu sa predstavil Marián Geišberg so svojim synom Martinom.

Aby som na to nezabudol, hneď na úvod pripomeniem, že tento cyklus koncertov je pre návštevníkov zdarma. Zrejme aj to spôsobilo, že pri mojom príchode do čitárne desať minút pred piatou už nebolo ani jedno miesto voľné. Nevadí, na tráve sa tiež dobre sedí a trávnik je tam pekne udržiavaný.

Koncert začal pár minút po piatej a Marián hral všetky svoje známe piesne z albumov Nápoky(1998) a Neladí-Nevadí(2002). Prítomné publikum, zložené z takmer kompletnej vzorky spoločnosti sa chytalo napríklad na fragmenty textu piesne Klamali
.... keď si bol malý aj dospelý, tie kurvy ťa tiež klamali, známa  im bola aj Slečinka Thália s popevkom ...Neber ma prosím ťa vážne, pozri sa pozri sa či celý refrén piesne Nôžky mám v betóne. Takto by som mohol pokračovať ešte dlho. Za zmienku stojí fakt, že doteraz som Mariána videl a počul hrať iba v klubových priestoroch a ako som sa dozvedel po koncerte, Marian aj uprednostňuje klubové hrania, no aj vonku mu to celkom pristane. Bolo to samozrejme aj vďaka tomu, že koncert bol síce úsporne, no zato kvalitne ozvučený.

Zatiaľ som ešte veľmi nespomínal Martina Geišberga. Tento vystúpil s otcom na pódium hneď od začiatku a svojimi vyhrávkami, prípadne úspornými sólami ho sprevádzal tak, aby podfarbil atmosféru piesní. Martina som počul hrať naposledy pred pár rokmi v divadle a-ha a musím uznať, že odvtedy urobil v hre na gitaru výrazný pokrok. Hrá ľahko a s citom, vie svoju hru podriadiť samotnej piesni.

V polovici koncertu sa Marián rozhodol prenechať miesto na pódiu Martinovi a sám odkráčal do zákulisia ušuľať si cigaretku zo sypaného tabaku. O Martinovi som sa nedávno dozvedel, že hráva so skupinou UMK, kde sa činí aj autorsky a ako spevák. Práve z repertoáru tejto skupiny vytiahol pár piesní, z ktorých si pamätám iba Uspávanku pre rodičov a Vodu, ktoré som už mal možnosť počuť na webstránke skupiny. Martin ma príjemne prekvapil svojim osobitým vyššie posadeným čistým hlasom a hlavne zaujímavými pesničkami, ktoré nenudia aj napriek tomu, že ani jedna z nich nebola kratšia ako 5 minút. Martinovi, podobne ako jeho otcovi, tiež veľmi sluší spievanie na voľnom priestore, akým je priestor čitárne u Červeného raka.

Záver koncertu ukončili Geišbergovci spolu a nezaobišlo sa to bez prídavku. Návštevnosť prvého folkového koncertu Bratislavského kultúrneho leta vysoko predčila moje najsmelejšie očakávania a dúfam, že nezostane len pri tejto jednej návšteve. Už 10.júla si budú môcť priaznivci folku opäť vypočuť skvelý folk v podaní pesničkára Petra Janků a dnes už striedmo vystupujúcej skupiny Sklo, ktorá bola v minulosti známa vďaka svojim skvelo prepracovaným vokálom. Už sa teším.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu