Folkovanie pod Skalkou 2003

Takmer presne v polovici prázdnin (prvý augustový víkend) sa tento rok konal festival Folkovanie pod Skalkou. Už po druhý rok sa miestom jeho konania stala lúka neďaleko hradu pod Skalkou v Liptovskom Hrádku - prostredie veľmi príjemné a dobre dostupné. O dramaturgiu sa spolu s organizátormi (MsKS Liptovský Hrádok) postarala skupina Mince vo fontáne.Festival sa začal v piatok 1. augusta 2003 o 17:00 hudobným blokom, v ktorom sa predstavili skupiny Solares, D.O.M., The Colt, Jasoň, Rolničky, ktoré si priviedli aj svojho hosťa - cimbalistu, Tempo di Vlak (ČR) a domáce Mince vo fontáne. Počasie ešte nebolo úplne ideálne a tak boli vystúpenia niektorých kapiel častované menšími prehánkami, ktoré niektorí návštevníci prečkali pod svojimi dáždnikmi, iní využili veľké slnečníky reklamného partnera - pivovaru Kozel. Že sa festivaly zďaleka nekončia vystúpením posledného hudobného telesa sa ukázalo aj tentoraz - pri ohni zneli gitary až do rána.

V sobotu sa samozrejme začalo skôr, pretože na vystúpenie čakalo omnoho viac skupín a sólistov ako v piatok. Ja som nevidel a nepočul všetkých, takže napíšem len o niektorých. Veľmi som sa tešil a bol zvedavý na Martina Chrobáka, ktorého som dlho nikde nevidel hrať. Potešilo ma, že prišiel aj so svojou Private Music, ktorú tvorili (okrem neho) basgitarista a flautista/saxofonista/perkusionista (všetko v jednej osobe). Aj podľa ohlasov iných ľudí bolo ich vystúpenie výborné a ak sa dobre hralo aj im, hádam ich to povzbudí a uvidíme ich aj na iných festivaloch. Peter Piatko je pesničkár so svojským (a originálnym) citom pre rým a skladbu piesne. Jeho nápaditosť ústi napríklad do takých vecí ako pesnička celá odohraná na jednej strune. Keďže sa ani jemu ani mne nedostavil huslista/huslistka, vyskúšali sme si spoločné vystúpenie - boli sme na pódiu obaja a striedali sme sa po jednej pesničke. Musím povedať, že to bol zaujímavý experiment, pri ktorom vznikala dramaturgia celého vystúpenia priamo na pódiu a vďaka jeho pestrosti sa snáď nenudil ani poslucháč. Na košickú Montanusom bol zvedavý preto, lebo som sa dozvedel o tom, že trochu pomenili štýl. Áno, je to pravda, ale netrúfam si hodnotiť, či k lepšiemu alebo horšiemu. Len sa zdá, že pritvrdili. Osobitnú kapitolu tvoria skupiny Kamienok a Western Art (Nemecko). Okrem toho, že sú tieto dve formácie nejakým (neviem akým) spôsobom spriaznené, výsledkom čoho je spolupráca pri dohadzovaní si koncertov u nás a v Nemecku, hrajú podobný štýl - totiž, akési zábavové, svadbové country. Výrazný rozdiel je ale v obsadení oboch skupín - kým Kamienok tvoria mladé dievčatá vo veku okolo 16 rokov, Western Art je pánske duo s vekovým priemerom hádam aj dvakrát vyšším ako má Kamienok. Obe hrajú country muziku - kým v jednej pôsobí (pre mňa) ako päsť na oko nemecký text (ale to je možno len nejaký predsudok), v druhej výpoveď drsných chlapov ameriky v podaní nežných hláskov slovenských dievčat v puberte, dotovaná svojim vlastným, nasamplovaným, potleskom (...a toto možno tiež). Bobova diéta je skupina, ktorá už pri svojom vzniku mala všetko, čo má takáto kapela mať a nielen ja im predpovedám sľubnú budúcnosť (čo nakoniec aj oni sami neustále dokazujú tým, že spravidla vyhrajú takmer všetko, čo sa vyhrať dá). K ich výborným textom, hlasom a nápaditým aranžmánom nie je viac čo dodať. Pár hodín pred tým ako som začal písať tento článok padla cestou domov otázka, prečo sa Ploštín Punk volá tak ako sa volá. Nuž, pretože sú z Ploštína. A vraj že prečo "punk", keď hrajú folkovú muziku. No, neviem, či treba škatuľkovať, ale keď už, tak napríklad pieseň Grcajúca Barbie asi moc folková nie je. Každopádne táto skupina na festivale hrala, hrala dobre - väčšinou piesne nové. A, vrátim sa k škatuľkám, predviedla nám to , čo by som nazval punkom s folkovou tvárou. Pri vystúpení tejto skupiny sa už samozrejme na parkete pod pódiom tancovalo. Návštevníkov nezlomila ani celodenná vytrvalá horúčava. Na sklonku dňa sa areál celkom pekne zaplnil a začala sa tá "zábavová" časť akcie. Nočný country bál odohrala skupiny Mrzkáni.

Ten dlhý zdravý spánok ma stál veľa. V nedeľu sa samozrejme hralo tiež - nálada bola pokojná, ako stvorená pre pokojnejšie vystúpenia. Recitály Štefana Šantu a skupiny Kerberos som ale zmeškal. Na Števa som bol zvedavý kvôli jednej pesničke, ktorú avizoval deň predtým (tak mi treba) a taktiež som chcel vidieť Paliho Siažika ako mu to hrá s kapelkou. Prišiel som až keď hrali Duo Hups. Už som o nich písal toľkokrát, že naozaj neviem čo by som ešte mohol dodať. Navyše, keď si stále udržiavajú vysokú úroveň svojich vystúpení. Martin Jurčo sa nedostavil a ja som bol tomu rád (Martin mi prepáči, nie je v tom škodoradosť), pretože sa na pódiu neplánovane objavil víťaz tohtoročného Strunobrania Mikuláš Štec z Košíc a ja som mal konečne možnosť počuť okrem chvály aj jej zdroj. Veľmi hravé texty podporené inštrumentálne relatívne náročnými (ale zato dobre zvádnutými) regtime-om bolo veľmi príjemné pošteklenie. Interval podporený rytmikou Roba Hatalu (Hrdza) je skupina na dobrej ceste, ako už dlhšie dokazujú. Hrdza bola posledná skupina pred hlavným hosťom festivalu a pri jej vystúpení som si uvedomil, že si pomaly začínam zvykať na ich novú speváčku a že ostatné kapely pôsobia pri hraní v porovnaní s nimi ako mŕtvoly. Hrdza zrejme na svojich početných vystúpeniach v Českej republike čo-to pochytila a okrem dobrej muziky prejavujú aj dobrú náladu a radosť z hrania na pódiu. Najmä ten expert Hatala... (túto poznámku som si nemohol odpustiť).

Karel Plíhal dostal ako predskokanov plieskačov bičmi, ktorí síce predvádzali zaujímavé kúsky, ale z hľadiska dramaturgie to bol totálny prepadák. Jeho samotný koncert sa nijako extra neodlišoval od tých klubových (čo som nepredpokladal). Podľa jeho vlastných slov sa definitívne rozlúčil s akustickou gitarou a celý koncert odohral striedavo na dvoch elektrických gitarách za pomoci nejakých tých čarovných krabičiek. Po niekoľkých prídavkoch sa s nami rozlúčil aj on. Krátko nato došlo v stánkoch pivo a jedlo a začalo sa baliť. Folkovanie pod Skalkou skončilo. A aký to bol ročník?

Neviem, aký to bol ročník - bol to hlavne vynikajúci festival. Napriek niektorým jeho muchám organizátori hravo preskočili už beztak vysoko nasadenú latku z minulého roka. Z viacerých úst a strán zaznievala neustála chvála na priebeh celj akcie a to sa týkalo programu, ale aj atmosféry samotnej. Okrem hudby sa mohol každý zúčastniť množstva sprievodných akcií, poloha festivalu dávala tiež možnosť vykúpať sa na neďalekej Liptovskej Mare a tak podobne. Zdá sa, že táto akcia pomaly opúšťa rozmery regionálneho festivalu a stáva sa plnohodnotnou folkovo-trampsko-country slávnosťou.

Tento rok si organizátori dovolili aj menšiu anketu, v rámci ktorej sa chceli dozvedieť, čo by sa na festivale ešte dalo vylepšiť. Dozvedeli sa napríklad aj to, že termín festivalu vyhovuje všetkým účastníkom ankety a že nabudúci rok by si ľudia najviac želali Lenku Filipovú, Jarka Nohavicu, Ranger, Poupata, Nedvědov a Alana Mikušeka. Hlasovanie o najlepšiu skupinu a najlepšieho pesničkára dopadlo takto:

Najlepšia skupina (Hlasy v ankete dostalo celkom 19 skupín):
1.Kamienok
2.Ploštín Punk
3.Mince vo fontáne
4.Kerberos
5.Rolničky

Najlepší pesničkár (Hlasy v ankete dostalo 10 pesničkárov)
1.Peter Lachký
2.Števo Šanta
3.Martin Chrobák
4.Miro Ďuriš
5.Maja Beňová

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu