Country Lodenica 2004 - sobota ráno

Oči som rozlepil už o pol ôsmej hoci som slad spánku ochutnal až skoro ráno. Po týchto pár hodinách občerstvejúceho a hrejivého spánku, bo sa nám v noci schladilo, pobral som sa na vykonať rannú hygienu (táto poznámka je pre tých čo si mysleli že sa neumývam). Lodenicu musím aj v tomto smere pochváliť, k dispozícii sú sprchy, práčovňa aj miestnosť na umývanie riadu, nehovoriac o veľkých umyvárkach, toš záleží len na vás či si nezabudnete hygienické upotrebence. Okrem tejto a mnohých iných výhod, je areál umiestnený v príjemnom zazelenanom prostredí.

Po rannej prechádzke a nejakom tom hodinovom šlofíku som zasadol do hľadiska Okey scény, kde sa už pripravovalo na vystúpenie čistokrvné trampské zoskupenie Zubri. Publikum sa postupne zapĺňalo prívržencami tohto krásneho s prírodou spojeného žánru, či skôr životného štýlu. Po chvíli už boli ruky nad hlavami, a kde tu sa postavil dajaký pár alebo skupinka ľudí i si zakrepčili. Zubri zahrali na všetky struny, za čo ich publikum odmenilo silným potleskum a spriateleným popiskovaním. Vskutku páni spod Zobora otvorili sobotu veľmi zdarene. Po tomto stáde sa na Okey scéne objavilo dalšie, no už nie zložené z účinkujúcich ale priamo z publika. A tí, čo sa dosiaľ hanbili vstať a rozhýbať svoje údy v country tancoch, dostali možnosť si ich osvojiť krátkym školením v podaní tanečnej skupiny Maryland.

Po škole tanca pódium ovládla "slabá" žena, pesničkárka Janka Máčovská. Jej clivo krásne texty, krásny hlas, skrátka celkový prejav však hovorili o opaku. Lahodivé malódie z pera Janky utíchli. Pokojný vánok vystriedal divý dupot kopýt, tento krát nehudobných.

Svoje umenie prišla predviesť detská farma Humanita. Veď uznajte - country folk Lodenica bez kovbojov a indiánov a ich neslávne známych potýčiek na severoamerických prériách? To by bolo ako biele na bielom. Kdo z nás sa ako dieťa netúžil stať nejakým hrdinom divokého západu? Z prérií sme opäť pristáli rovnými nohami u nás na Slovensku a na pódium vystúpila česká skupina krásnych vokalistiek s krásnymi... vokálmi, no nedali sa zahanbiť ani ich silnejšie polovičky. Najmä "najväčší chlap", ktorého si priviedli, exceloval svojim barytónom. Kapielka s názvom Mošny mi doslova vyrazila dych profesionálne zvládnutými spirituálmi. V niektorých skladbách dokonca nepotrebovali ani nástroje a spievali a capella.

Ak som predtým hovoril o cestovaní v čase, ďalšia kapela to iba potvrdila. Dychom stredovekých ľudových piesní nás ovanulo vystúpenie skupiny Nota Bene. Zazneli piesne z ich autorskej dielne, ako aj piesne prevzaté od ľuda, prepačte, ľudu. Som rád, že piesne s ľudovým nápevom si aj takýmto spôsobom razia cestu k ušiam slovenského čuvača.
Tak ako som bol hrdý z Nota Bene, tak ma trochu mrzelo akoby unavené publikum, ktoré sa nedalo vyburcovať k lepšiemu výkonu aj keď umenie predvedené na pódiu, či už skupinou Mošny, alebo už spomínaných Nota Bene na vine zásadne nebolo. Tak slovač hore sa. Dúfam, že vás k aktivite preberie ďalšia hodina tanca v podaní tanečnej skupiny Maryland.

Žiaľ, moje kroky na Lodenici a jej pódiách predčasne končia, snáď som vám aspoň trochu priblížil atmosféru jedného z najväčších festivalov v strednej Európe, venujúceho sa propagácii tohto prekrásneho, žiaľ menšinového žánru, ktorá bola ako obvykle, neopakovateľná. No skôr, ako moje prsty naposledy na Lodenici klepnú do kláves PC, nesmiem zabudnúť poďakovať ľuďom, ktorí stoja za oponou a bez ktorých by sme o takomto festivale mohli iba snívať.

S prianím všetkého dobrého a s pozvánkou na budúci ročník Country Lodenice sa s vami lúči

Stano Kalman.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu