Country Lodenica 2004 sa začala

Prví návštevníci sa podľa informácií z oficiálnej stránky festivalu začali do areálu sťahovať už v stredu. Hlavný, oficiálny program však začal vo štvrtok o 17:00 vystúpením minuloročných laureátov.

Žiaľ, ich vystúpenia som nestihol, do arény (ako sa nazýva hľadisko pred hlavnou scénou) som vbehol počas poslednej piesne skupiny Hrdza. Ak ste niekto videli viac ako ja a chcete sa o zážitok podeliť, budeme radi.

Hlavný večerný program otvorila príjemným melodickým folk-bigbítom skupina Folk team. Čo sa im nepodarilo v rozháňaní dažďa, to hravo dohnali kvalitnými pesničkami a show. Pavol Hammel si na pomoc prizval známeho gitaristu Juraja Buriana a spoločne bez veľkých rečí doslova pálili do publika jeden hit za druhým. Gitara Juraja Buriana precízne doplňovala zdravo suverénny pesničkárov prejav. Nedalo mi, a po vystúpení som ich trošku pootravoval.

Napriek tomu, že ste pesničkár, nezvyknete koncertovať na akciách a festivaloch takéhoto druhu, čo teda pre vás vystúpenie na Country Lodenici znamená?
Vlastne ste to pekne povedali - som pesničkár. Pesničky písal aj Boby Dylan a bez toho že by som sa chcel nejako porovnávať, som vlastne folker. Vyrastal som pri španielskej gitare.

Ako reagovalo publikum?
Obdivujem ho, že napriek hroznému počasiu tam vydržalo. Je to znak, že majú túto hudbu veľmi radi a prežívajú to a pre takéto obecenstvo sa hrá veľmi dobre.

Keď sme už pri pesničkároch - poznáte trošku aj súčasnú, mladú pesničkársku generáciu?
Musím sa zahanbiť, ale nie. Predsalen sa viac zaoberám rockovou muzikou. Keď sa niečo udeje, tak o tom viem, ale mám vlastne dosť starostí sám so sebou.

Neďaleko stál i Juraj Burian a tak som to teda využil.

Juraj, ako sa vám spolupracuje s Paľom Hammelom?
S Paľom sa hrá vždy dobre, krátko a pozitívne.

Ako gitarista ste hrali s mnohými muzikantmi a na mnohých typoch akcií. Ako sa vám páči atmosféra na Lodenici?
Vnímavosť publika je úmerná tomu, čo sa odohráva na pódiu. Nezáleží na druhu akcie, skôr na tom, s kým som na pódium. No a keď som tam s Paľom Hammelom, tak je odozva vždy pozitívna.

Po domácej skupine Slniečko, ktorá výborne pobavila, nastúpili na pódium Příbuzní bez avizovaného Honzu Nedvěda st.. Možno práve preto zaradili do programu takmer výlučne piesne z jeho autorskej dielne, čo sa podľa reakcií publiku páčilo. Honza Nedvěd ml. bol tiež ochotný chvíľku sa s nami rozprávať a tak vám ponúkam prepis rozhovoru:

Honzo, je podľa teba nejaký rozdiel medzi slovenským a českým publikom?
Na Slovensku je to lepšie, ľudia sú spontánnejší a žhavejší a od prvej chvíle dávajú najavo či sa im muzika páči, alebo nie. My sme mali to šťastie, že sme sa vždy, zaplať pánboh, páčili. Možno vďaka tomu, že na sebe stále pracujeme a robíme pre hudbu maximum. Dúfam, že nám to dlho vydrží. Publikum na Slovensku je super.

Vznikli Příbuzní vďaka tvojej iniciatíve, alebo vás tlačil otec?
To bola moja iniciatíva. Ja som, samozrejme, prešiel množstvom kapiel, prakticky neznámych. Snažil som sa svoje meno aj utajiť, aby som sa vyhral po festivaloch, po krčmách. Až potom som založil túto skupinu. Pre Frantu i Honzu Nedvěda st. to bolo prekvapenie a boli veľmi radi.

Necítia sa byť Příbuzní v tieni svojich slávnejších otcov?
Samozrejme, toto je problém vo väčšine prípadov. Lucka Vondráčková je v tieni jej tety Heleny a malý Julian Lennon tiež v tieni svojho otca. Buď vydržia ten tlak médií, alebu idú od toho. Mal som tiež problémy a niekoľkorát som bol dne, hovoriac si, že končím. Otec ma ale vždy povzbudil aby som bojoval a tak sme bojovali. Dúfam, že sme ukázali, že nie sme len nejaké protekčné deti, ale že snáď aj niečo vieme.

Takže je to pre teba vlastne výzva?
Každopádne. Výzvu k tomu aby som na sebe pracoval a ukázal, že nie som to protekčné dieťa. Za každým výsledkom je kus roboty a verte alebo nie, je to šialene ťažké, možno ťažšie ako keby som bol niekto neznámy. Pýtal som sa to preto, že drvivá väčšina piesní, ktoré ste dnes hrali, bola práve z dielne tvojho otca.
To je jednoduché - mali sme totiž dnes prísť aj s ním, lenže otec, slušne povedané, ochorel a tak sme chceli a vlastne aj museli zahrať z 80% jeho piesne. Ľudia si mohli zaspievať a my sme pomedzi to vložili aj pár svojich kúskov, aby bolo vidieť, že aj my máme svoje.

Chceš niečo odkázať čitateľom Folk.sk?
Menej vírusov, menej hackerov a nech toľko nepozerajú do monitorov, pretože to vypaľuje oči.

Robert Křesťan si už vyskúšal koncertovanie z mnohými zahraničnými hudobníkmi. Tentoraz predstavil divákom vynikajúceho hráča na ústnu harmoniku Charlieho McCoya.Je zaujímavé sledovať ho priebežne, nakoľko jeho zostava sa často mení a tak vždy so sebou prinesie niečo nové. Skupina Fleret so sebou, ako tradične, priniesla aj Jarmilu Šulákovú. Tvrdá rocková muzika a autentický moravský spev boli pre už celkom početné obsadenie arény výborný stimul. Flereti to naozaj rozbalili vo veľkom štýle a že sa publiku doslova odovzdali bolo na nich vidieť, keď zostupovali z pódia. Divokej Bill je skupina, o ktorej som si, súdiac podľa názvu, myslel, že to bude nejaké country. I keď som ich počul len zdiaľky ukázalo sa, že som sa s najväčšou pravdepodobnosťou mýlil - išlo o melodické pesničky, žiaľ, to je všetko, čo o tejto skupine viem a teda môžem napísať a zároveň aj koniec mojej reportáže z prvého dňa Country Lodenice.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu