Nachádzate sa tuCountry Lodenica 2002 – reportáž z Hudobného pavilónu (sobota 31. 8.)

Country Lodenica 2002 – reportáž z Hudobného pavilónu (sobota 31. 8.)

kacica 06 september 2002

Tohto roku pribudla na Country Lodenici scéna pre pesničkárov – v Hudobnom pavilóne piešťanského mestského parku, čo bol na jednej strane celkom „dobrý ťah“, nepríjemné však bolo to, že pavilón sa nachádzal asi 1,5 kilometra od areálu CL, takže účasť divákov bola minimálna. V sobotu sa tu ako prvý postavil pred nepočetné publikum Robo Hulej. V ten deň už mal za sebou vystúpenie na hlavnej scéne. Po ňom – v ten deň tiež druhýkrát – hrala pre nás Janka Kúdelová zo slovenského folkového združenia Efko. Na jej mikrofón si sadlo šťastie – pavúk, a ona, nešťastnica, ho zlikvidovala, ešteže sa to potom snažila odčiniť tým, že ďalšiu pesničku venovala pavúkovi. :-) Na Števa Šantu, ktorého som ešte nepočula, som sa tešila, ale ako už bolo spomínané v reportáži z hlavnej scény – nedošiel. Marek Šárkozi sa na moje prekvapenie neobjavil sám, ale s gitaristom Mariánom Burianom. Občas bolo cítiť, že hrajú spolu len 2 týždne, ale na druhej strane som z ich vystúpenia mala dobrý pocit. Predo mnou sedel barometer – pesničkár Ivo Had Weiss, ktorý odmietavo krútil hlavou, keď sa mu niečo nepáčilo a horlivo prikyvoval, keď sa dialo niečo podľa jeho gusta, a to najmä počas hrania tejto dvojice. :-) Marek a Marián sa s nami rozlúčili zmesou piesní od ruského folkového barda Vladimíra Vysockého. Potom sme už boli svedkami vystúpenia typicky hadovského: Ivo Weiss, známy ako Had-extrovertný pesničkár i zabávač, zaspieval pár starých i nových piesní – „plíhalovčinu“ o hlemýžďoch venoval Plíhalovmu fanúšikovi a svojmu neprítomnému spolupútnikovi z Efka Petrovi Lachkému. Ďalší Efkáč – Janko Kulich sa predstavil so svojimi nežne poetickými pesničkami, nemôžem si pomôcť, ale vždy znova a znova vo mne zanecháva nostalgický feeling jeho vianočná pieseň o cikaničke v snehu. :-) Janko najnovšie spolupracuje i s Riou Ferčákovou – šansonierkou a pesničkárkou (je tiež členkou Efka) – napísal pre ňu zatiaľ jeden text na jej CD Aha šansón. Riu som naživo počula prvýkrát a bol to pre mňa zážitok; aj napriek nepočetnému publiku sa parkom niesol dlhotrvajúci potlesk. Pri jej pesničkách už Ivo Weiss obsedieť nedokázal a spod pódia jej robil raz úspešnejšie, inokedy neúspešnejšie druhý hlas. Po Rii Ferčákovej už na pódium zasadol Peter Medvecký, ktorý si so sebou vždy nosí lekárničku. Nie, neobáva sa až tak o svoje zdravie – lekárnička je veľmi praktickým predmetom – podkladá si ju pod nohu, aby sa mu lepšie hralo. Peter Medvecký – víťaz vlaňajšieho Strunobrania zahral pokojné a príjemné pesničky, ktoré som si pamätala z niekoľkých tohtoročných festivalov, takže som si ich mohla s ním potichu pospevovať. Padlášový výber má nezvyčajné obsadenie – basa a spev. Basa si tu vystačí sama a vôbec nepotrebujete počuť iné nástroje. Zuzka Knezovičová má fantastický hlas a myslím, že bude, vlastne už je, speváckou osobnosťou na slovenskom hudobnom nebi. Tiež som ich počula naživo poprvýkrát a boli skutočne vynikajúci, takže len pripomeniem to klasické: niet nad živú muziku. Mal sa tu predstaviť aj Pavol Hulej – ešte neznámy brat známeho brata Roba, ale dopočuli sme sa, že sa zľakol, tak snáď nabudúce. Sobotné muzicírovanie v mestskom parku ukončila skupinka Grassland.