Blog používateľa dvaktvar

Ahojte, pesničkári aj všetci priatelia folku,

Neveril by som...

14. marca 2009, Bratislava, cestujem k známemu, u ktorého plánujem prespať a z rádia mi masírujú mozog  kandidáti na prezidenta, pekne jeden po druhom. Môj známy má návštevu... Teší ma, Adriana... Ahoj, Ľubo... Pekný večer... jedna... dve... tri fľaše vína...

Vyšli sme si všetci na prechádzku. Neskôr už za tmy schádzame z Koliby, zo Slamenej Búdy úzkou cestou a vedieme rozhovor o všeličom... Poznáš nejakých slovenských pesničkárov?... Ani nie, osobne nie, ale viem, že u vás v Poprade máte napríklad Števa Šantu, poznáš ho?... Števa poznám, hrala som v jeho videoklipe takú lekárku, ktorá ho počúva fonendoskopom, ale to už je strašne dávno, dávali to v Pesničkároch slovenských Často ho vidievam kráčať popod naše okná... Čože?! To vážne?... No. Poznáme sa už dlho, býva neďaleko...

Ak by boli ľudské príbehy rôznofarebnými nitkami, dalo by sa očakávať, že z nich nejaká neznáma sila utká obrovský pestrofarebný nástenný gobelín s rozkvitnutými záhradami, kde nad pitoresknými fontánami kryštálové aerosóly vody rozložia denné svetlo a zaodejú tancujúce víly do dúhových šiat. Ale život, roztopašné prerastené dieťa s úškľabkom satyra, sa rád s ľuďmi zahráva, nedbá estetických pravidiel ani vkusu, cudzie mu je krásno aj harmónia a nakoniec dielo vyzerá ako veľký uzol, nezrozumiteľná packanica spod rúk slepca s krivými prstami.

V poslednej dobe je toho na mňa veľa... asi preto, že nič nerobím... a to sa teda dá parádne... to máte potom toho plné dni... a ono sa to hromadí a hromadí... potom sa v tom topíte a neviete s tým už nič robiť... A hlavne keď do toho prídu aj ozajstné veci súvisiace so životom...

Zobudil som sa o ôsmej pred obedom, pohľad z okna ma dojal...- svietilo slnko.

Taká nádherná nedeľa? Začudoval som sa, lebo poznám len odporne krásne alebo nedozierne melancholické nedele.

Povedal som si pred nejakym casom, ze ak na tieto stranky nejaku chvilu nikto nenapise nic..., prilozim jednu cast z mojej dlho-pradlho pripravovanej knihy "VODA", vynechavam zaciatky, urcite aj konce..., neprezradzam o com ta vec bude...:-))ň

-Tak, čo to tu máme..., - povedala si ticho, neuvedomujúc si, že šepotom prerušuje ospalý pokoj dozrievajúceho rána, z oblaku kĺbiaceho sa dymu plynuli pomalé slová:

Bol som na Turzovskom vrabčiakovi a vypočul som si ho pozorne celý, ale ako hovorím, hodnotenie z mojich úst nezaujíma ani mňa, preto si myslím, že iných už vonkoncom nebude, a tak som sa rozhodol, že vám ponúknem spomínané dva moje postupujúce texty. Hádam len tak, že som neskromný... Povedzme, že sprostredkujem aspoň kúsok z onej akcie.

STUDŇA