Blog používateľa petiar

Ak by som mal charakterizovať význam tohto hudobného komunitného portálu veľmi, ale ozaj veľmi jemne, tak by som napísal asi toto: Ak máte jednoducho len radi dobrú hudbu a radi objavujete novú alebo ak ste aj aktívny muzikant a máte už nahraté nejaké cédečko a nepoznáte portál Last.fm, tak ste naničhodný ignorant! A nezľahčujte moje tvrdenie faktom, že (nielen) u mňa osobne je Last.fm prevratom v objavovaní novej hudby.

Pojmom spam označujeme v internetovom svete hromadne rozosielané, nevyžiadané správy. Ich hlavným znakom je komerčný charakter (čím sa odlišujú od hoax-u) a rozosielanie na viacero e-mailových adries (tzv. mailing listy). Rozdiel medzi virálnym marketingom a spamom (ktorým býva často chybne nahradzovaný) je ale v tom, že zatiaľčo virálny marketing je skutočná marketingová metóda, spam (alebo spamovanie) je protizákonné a teda trestne postihnuteľné.

Citát z Webparty na stránke festivalu Pohoda: bola som na pohode a vobec na festivale prvy krat v zivote a to mam 54 rokov-:))) bolo to super, pacil sa mi siroky zaber, slovo dostali rozne hudobne zanre aj aktivity. Tomu sa povie vyucba tolerancie v praxi. Ani opytych nebolo moc vela. Druhykrat si uz so sebou nedonesiem ziadne jedlo, bolo mi luto, ze musim jest svoje chleby, ked tam bolo tolko dobrot na vyber. Teple sprchy najvacsi luxus!! Dokonca som sa aj vyspala, v okoli naseho stanu bol klud.

Odkedy som sa začal venovať muzike (a že to už je nejaká doba) ma trápi otázka či je vývoj hudobných nástrojov na svete už ukončený, teda či sa už nedá vytvoriť žiaden nový, ktorý by mal zase nejaký iný, charakteristický zvuk (elektroniku teraz nechajme bokom). Napríklad bicie - to už takto budú vyzerať naveky? Nedá sa s nimi ešte čosi spraviť? Nemyslím vylepšiť, ale vymyslieť proste nejaké iné bicie, veď všetky znejú zhruba rovnako. Celý svet hudobných nástrojov mi pripadá strašne nespojitý. Vezmime si napríklad gitaru a klávesy - čo je medzi týmito dvoma hudobnými nástrojmi? Nič, prázdno. Kdesi v diaľke možno ninera, ale ináč je ten priestor nevyužitý. Tak či onak, prednedávnom sa mi vďaka môjmu kamarátovi predsalen podarilo objaviť hudobný nástroj výsostne špecifický. Volá sa theremin.

Nikdy som sa nejako veľmi netajil tým, že môj vôbec najobľúbenejši festival je trenčianska Pohoda. Z hudobného hľadiska je to, podobne ako Tanz Folk Fest v Rudolstadte, nekonečná studňa novej, nepoznanej a kvalitnej hudby, ktorú môžem objavovať. Z ostatných hľadísk ma na Pohode fascinuje, podobne ako mnohých iných, tá nevysvetliteľne čarovná atmosféra, ktorej je veľmi ťažko nepodľahnúť. Či je to kvôli ľuďom, skvelému otvorenému priestoru na letisku alebo vynikajúcej organizácii - neviem. Nebudem sa to ani pokúšať vysvetliť, pretože, ako som už bol býval naznačil, nie je isté, či by som sa k nejakému vysvetleniu dopracoval. Tak sa poďme pozrieť na to aká bude moja tohtoročná Pohoda z hudobného hľadiska.

V zásade nemám hip-hopovú muziku veľmi rád, pretože mi to evokuje veľmi nasratých ("nahnevaných" by bolo príliš slabé slovo) mladých mužov a primitívne texty plné vulgarizmov. Ostatne - čo sa budem rozpisovať, krásne to zhrnul Rado Ondřejíček vo svojom článku na Inzine.sk (odporúčam potom aj podobný článok o country). Keď som ale pred pár dňami narazil na projekt Modré Hory bol som príjemne prekvapený. Síce to stále nie je hudba, ktorú by som si doma pustil sám od seba ale zrazu tie hudobné slučky nie sú otravné a texty majú hlavu a pätu. A to nepíšem len preto, že v piesni Momenty spievajú aj o mne!

Sedím v byte v ktorom sme s Ostrovankou a Zaneprázdnenou strávili posledný rok svojho pobytu v Anglicku a z ktorého sa zajtra odsťahujeme. Čakám na ľudí zo zásielkovej služby, ktorí majú prísť po pár krabíc v ktorých sa nachádza množstvo vecí ktoré sa mi už nevmestili do kufra. Zvláštne, koľko majetku človek nahromadí za dva a pol roka.

Naša blogerka Katka napísala pred pár dňami takú sviežu príhodu z muzikantského života a mne pripomenula inú, moju, ktorá tiež súvisí s hraním a cestovaním. Vlastne v tomto konkrétnom prípade skôr s necestovaním a nehraním. Tak to totiž môže dopadnúť ak sa rozhodnete vo februári cestovať na koncert stovky kilometrov autobusom bez akejkoľvek časovej rezervy.

Bol som na tom koncerte a bol to najlepší koncert aký som zatiaľ kedy zažil. Spievala o dušu ako to len ona vie a bolo to celé strašne silné a ja som musel tancovať naplno už úplne od začiatku lebo by som sa bol asi zbláznil. A usmievala sa a chodila blízko k nám a svoj detský hovorený prejav striedala s neuveriteľným speváckym. Šialené ako sa vie vykričať až zospodu duše a potom tým jej hlasom päťročného dievčatka povedať "It's f***ing amazing!" A jej hudba, tá sa dokáže zamotať do vlasov ako tisíce malých ligotavých papierikov, dokáže mi búchať po chodidlách zospodu a ovládať moje ruky ako bábkar svoju marionetu. Ona sa nehrá s tónmi a melódiami, je ďalej ako všetci ostatní, ona pracuje so zvukom a robí to úplne že takto: najlepšie na svete.

Katkin článok v ktorom krásne zrecenzovala najnovší album Josého Gonzáleza ma tak navnadil na jeho muziku, že som hneď začal pátrať či tento švéd s argentínskymi koreňmi nemá niekde na okolí aj živé vystúpenie. Dnes si vravím že to bol skvelý nápad, pretože londýnsky koncert bol na pláne už o pár dní. Zadarilo sa mi aj v internetovej dražbe oficiálne vypredaných lístkov a tak sme si v piatok 12. apríla mohli dať s Ostrovankou jedno obligátne predkoncertné pivko v príjemnej krčmičke hneď vedľa Shepherd's Bush Empire, kde mal José v ten večer hrať.