Nachádzate sa tuReportáž

Reportáž


Nany má nový album

Deti kapitána FykesaNany  sa pred mesiacom zastavil v Martine. Keď doriešil povinné jazdy okolo výroby nového albumu, našli sme rýchlo najbližší pajzlík a že či si nechceme s nimi o mesiac zahrať v Prievidzi. Ok.

Nany nám zatrhol bicie. To ma trochu zamrzelo, lebo náš nový bubeník Maťo Richtarčík, je pre mňa a Ziba, čosi ako nová hračka, ktorú sme si dosť oľúbili. Ale nás len tak ľahko chlapec nezastraší. Zohnali sme kachon. Pridali pár činelov, tamburínu pod nohu a komorný variant máme vyriešený pekne v trojke.

Folk Martin 2009 - 2.časť

PHBZnačka skupiny Pathetic Hypermarket Band sa rokmi hrania a poctivého nacvičovania stala symbolom zohranosti a netradičného prístupu. PHB je, ak ma pamäť neklame, v súčasnosti jedinou slovenskou folkovou skupinou, ktorá má v repertoári inštrumentálne kompozície z vlastného pera a je ich hneď niekoľko. Na martinskom folkovom pódiu predviedli Šaty vidiečanky od lídra skupiny Mária Polónyiho. Koncertné vystúpenie PHB bolo vyvážené a farebné aj vďaka tomu, že odohrali piesne od všetkých autorov skupiny. Na rad prišli piesne ako Naoko (autorka Katka Žilová a Petiar), posledná novinka – vynikajúca bosanova Bosou nohou (autor hudby Julián Ratica, autor textu Mário Polónyi) a nakoniec aj slnkom prežiarená samba Havana (autor Stano Kalman). Bolo vidieť a hlavne počuť, že skupina urobila pokrok aj po vokálnej stránke. Na konci vystúpenia zostal na pódiu už len Stano Kalman, ktorý ako samostatný pesničkár ponúkol publiku svoju, už takmer zľudovenú pieseň Superstár.

Folk Martin 2009 - 1.časť

Folk Martin 09Síce až na druhý pokus, ale predovšetkým vďaka neuveriteľnej húževnatosti Hanky Daubnerovej a Petra Piatka (ale aj dalších zúčastnených z neziskovej organizácie M´ART´IN-centrum kultúry, n.o., Slovenskej televízie i z radov samotných pesničkárov) sa podarilo zrealizovať asi najvýznamnejšiu udalosť tohoročnej slovenskej folkovej sezóny. Aj keď pôvodné ambiciózne plány na plnohodnotný dvoj- až trojdňový festival a niekoľko paralelných scén bolo treba zredukovať na nevyhnutné minimum, nakoniec sa organizačný štáb zhodol na tom, že treba aspoň nejako začať...  Úvodný ročník teda dostal označenie „nultý“, nech je na čom stavať a potom sa už uvidí...

Kto tam bol, zažil atmosféru aj squelé výkony a za pár jurášov si vypočul kopu muziky. A pre tých, čo sa rozhodli neprísť pozrieť, aspoň pár slov o tom, čo sa dialo.

World Music Fest 2009 - videoreportáž

Toto video alebo celý televízny kanál TV Folk.sk nájdete aj na videoportáli Vimeo.

Túto reportáž vám prinášame vďaka skvelej práci TV13 a ich ústretovosti.

Komorná scéna Lodenice 2009 v sobotu, 2. časť

Žofie KabelkováSympatická česká pesničkárka Žofie Kabelková sa ukázala na Lodeničiarskom pódiu opäť po roku. Predpokladalo sa, že so sebou prinesie aj svoje čerstvé, v poradí tretie CD, ktoré pred nedávnom donahrávala a na ktorom sa opäť hudobne podieľal aj známy huslista Stano Palúch. Ako však veľa vecí v tejto dobe, aj Žofkine CD musí ešte chvíľu počkať než sa dočká oficiálneho uvedenia do života. Samotné vystúpenie bolo pohladením na duši. Jednoduchá, no pritom precízna hra na gitaru, zvonivý usmiaty spev a skvelé texty sú Žofiinou cennou devízou, ktorú poslucháči vždy radi kúpia. Oproti Jane Šteflíčkovej, ktorá hrala pred ňou, Žofka pôsobila trochu intímnejšie a menej živelne, no určite nie nezaujímavo. V recitáli sa objavilo pár nových piesní, ktoré som ešte nemal možnosť počuť (zrejme novinky z pripravovaného albumu) a rád konštatujem, že je to znovu posun vpred. 

Komorná scéna Lodenice 2009 v sobotu, 1. časť

Had pozorne počúvaZ piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

Nová rodina

Atmosféra v komornom staneLen druhý krát sme trávili posledný prázdninový víkend na festivale Lodenica. Kým minulý ročník bol  pre našu rodinku skôr odreagovaním sa kempovaním  a popritom započutí nejakej pohodovej muzičky bez pubertálnych výrastkov . Už vlani ma osobne bavilo pohybovať sa na komornej scéne a pokukovať po zaujímavých ľudkoch a počúvať texty, ktoré chytia za srdce, rozosmejú alebo hovoria o krutej realite.

Leonard Cohen v Bratislave

Niektoré sny sa plnia síce neskoro a v čase, keď už človek v ich naplnenie ani nedúfa, ale nakoniec sa realizujú. Pre mňa bol jedným z takýchto dlho nesplnených snov zažiť koncert Leonarda Cohena, jedného z pesničkárov, ktorí ma  priviedli k folkovej hudbe, k hraniu i skladaniu pesničiek. Suzanne, ale najmä Sisters of Mercy a Partisan boli pre mňa zjavenia a prvými lekciami folku.

Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, štvrtok

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.

Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, piatok - 2. časť

Edo Klena a KlenotyS príchodom Eda Klenu sa Komorná scéna zmenila na Nie až tak komornú scénu a počas jeho koncertu aj poriadne zaplnila. Klenoty, teda jeho spluhráči už nie sú dvaja ale traja - pribudol huslista a rockový zvuk tak dostal sólový nástroj, čo je skvelý ťah. Rozbalili to poriadne od prvej pesničky. Edo sa netrápi nad komplikovanými kompozíciami, riadi sa heslom "Řekni co máš na jazyku a táhni do prdele" a táto jednoduchosť má za následok to, že v podobnej zostave sú jeho veci veľmi nabité a dynamické, majú až punkový nádych (čo si osadenstvo zaplneného stanu poriadne užívalo). Edo sa ale nezaprie ani ako folkáč a to najmä pri uvádzaní piesní - (dô)vtip, spontánnosť a vkus sú slová, ktoré mu nie sú cudzie. Pre mňa osobne vrchol dnešného dňa.



Najnovšie komentáre