Nachádzate sa tuPod Kriváňom všetko v poriadku (až na to počasie v sobotu na Folkovaní)
Pod Kriváňom všetko v poriadku (až na to počasie v sobotu na Folkovaní)
V sobotu sa tradične začínalo krátko poobede a pesničkármi. Tento rok sa ich na pódiu s výhľadom na Kriváň predstavilo celkom päť, ale pre pravidelných čitateľov Folk.sk, resp. návštevníkov folkových festivalov bude novým menom asi len Veronika Kicková. Prišla z Hornej Ždane a priniesla si korýtkové husle a koncovú píšťaľu - tradičné slovenské hudobné nástroje. Jej pesničky boli, ako asi správne odhadujete, návratom k našim slovanským koreňom, k prírode i k pôvodným ľudským hodnotám. Neubránim sa prirovnaniu k Jankovi Majerčíkovi. Rozdiel medzi nimi dvoma je snáď len vo forme, keďže on sa doprevádza na gitary. Od Veroniky to bolo ale krásne otvorenie druhého dňa festivalu ktoré navyše zapasovalo do tunajšieho prostredia. Ak na ňu niekde narazíte, veľmi odporúčam, ja sa ale v článku pohnem ďalej - máme toho pred sebou ešte dosť.
Takže pesničkári. Zabudnime na časovú líniu a keď už som začal o Jankovi, poďme rovno k nemu. Koncert od koncertu lepší, ale skôr než festivaly s hŕstkou skalných v publiku svedčia mu klubové koncerty (viď nedávnu videoreportáž). Janko má skvelý hlas, textovo odkazuje k tomu čo som spomenul už pri Veronike. Za zmienku ale určite stojí posun v aranžovaní a hraní na gitary. Schválne ich spomínam v množnom čísle, pretože momentálne so sebou nosí dve. Ja by som však tu starú (prepáčte mi tú trúfalosť) opustil a venoval sa už len novej. Veď i s frajerkami je to tak, že nechodíme naraz s dvoma a potom sa rozhodneme, no nie? No a čo iné sú gitary ako naše hudobné frajerky. Števa Šantu túžim zažiť s kapelou. Teda nie že by jeho sólo vystúpenia boli čosi menej, ale mám to šťastie vlastniť jeho novučičký album a bez nadsázky tvrdím, že Števo ním zarazil pri ceste slovenskej folkovej hudby významný míľnik. A nie je sily, ktorá by ho zo zeme vyvrátila ((novinka - album už našiel vydavateľa, v septembri navštívte svoje obľúbené hudobniny). Jeho poézia je priamočiara ale silná, časom otestovaná a zbavená plevelu. Ďalej si to nechám na recenziu. Žiaľ, Folkovanie je stále skôr regionálna prehliadka folk a country skupín so silným ťahákom vo večernom programe (toto nemôžme mať organizátorom za zlé) ako reprezentatívnym prehľadom týchto žánrov a ako také dáva zadosť Števovmu zamysleniu sa.
Martin Libič mi šľohol doménu pesnickar.sk na ktorej som chcel prevádzkovať taký špeciálnejšie zameraný Folk.sk ale keď ho stretnem a počujem tak mu to vždy prepáčim. Mám rád ako spoločne s Radom Bútorom spravili pesničky pre dve gitary. Rado je zdatný a rýchly gitarista, ale oproti mnohým takým má jedno výrazné plus - vie sa krotiť a podriadiť svoje umenie piesni. A takých je len pár (zdravím Tomáša B.). Jediné čo mi prekáža je na môj vkus až príliš negativizmu v Martinových piesňach, ale upozorňujem, že ide o subjektívny pocit. Moje vlastné vystúpenia využívam len na to aby som zhodnotil zvuk na festivale. Na to, že Mišo Kováčik z King Light&Sound zvučil celé popoludnie úplne sám, veľmi v pohode.
Divozel prišiel ochudobnený o akordeonistku a speváčku Katku ale kto ich predtým nepoznal si podľa mňa ani nevšimol že im niekto chýba. Účasť v tohtoročnom finále medzinárodného festivalu Porta v Ústí nad Labem obhájili perfektne. Prievidzská Louiziana dokáže odohrať folkový koncert i poriadny countrybál a existuje už 23 rokov. To je číslo, pred ktorým by som sa aj poklonil. Za ten čas sa cez ňu, celkom pochopiteľne, premleli snáď všetci muzikanti z Prievidze. Na pódiu pod Kriváňom vystúpili štyria a predviedli tú folkovejšiu tvár kapely. Ich tvorba je na môj vkus mierne nevýrazná, čo sa však nedalo prehliadnúť boli skvelé vokály a taký jednoduchý dobrý pocit, ktorý som mal z ich vystúpenia.
Z Čiech k nám na Liptov zavítala skupina Sunset a aby sa z festivalu nestal čisto folkový, zabŕdli jemne aj do country. Po rozpade mladoboleslavskej kapely Šneci začínajú prakticky odznova a mal som skôr pocit že si ešte stále trošku hľadajú cestu. Kill Bill prišli z Oravy a hrali prevažne prevzaté country. Problém tohto žánru a hrania prevzatých vecí je ten, že dve podobné kapely idúce po sebe by mohli teoreticky zahrať tú istú pesničku. Neviem či by to bolo pribúdajúcim návštevníkom príjemné - počuť v rozsahu niekoľkých desiatok minút tú istú pieseň dvakrát (i keď vlastne v komerčných rádiách je to bežná prax), ale nestalo sa tak vďaka krásnemu gestu. Členovia kapely Kill Bill a po nich nasledujúcich Musch Go sa v zákulisí stretli a dohodli kto ktorú country hitovku zahrá, aby k tomu nedošlo. Čo teda hrali miestni Musch Go ste sa už dovtípili. Táto kapela vznikla na základe zaniknuvšej Miš - Maš ktorej osadenstvo bolo bohatšie len o speváčku Scarlet Piovarčiovú. Ďalšie pekné gesto nastalo, keď si ju Musch Go na dve pesničky pozvali na pódium aby si pripomenuli časy nie tak dávno minulé. Skončilo to tak, že Scarlet, v Liptovskom Hrádku mimoriadne populárnu osôbku, nechcelo publikum pustiť z pódia. Skandovanie jej mena nemalo konca.
Fantastickým prekvapením a vôbec vrcholom festivalu bola pre mňa Soňa Jányová. Zlé jazyky by mohli tvrdiť, že organizátori chceli prilákať ľudí na mediálne známe meno. Pravda je, že ja som sa o jej úspechoch v istej komerčnej súťaži dozvedel až keď som po tom cielene pátral na podnet niekoho iného. Soňa Jányová totiž pôvodne začínala v oblasti folkovej hudby a to v skupine Znelé spoluhlásky. Následne som ju pravidelne stretal na Improligách v Elame - ja čoby hudobný hosť, ona moderátorka. Jej spestrovanie programu oravskými trávnicami, ktoré si od nej publikum doslova vyvrieskalo, mi už vtedy spôsobovalo zimomriavky a tak som bol zvedavý akému projektu venovala svoj skvelý hlas teraz. Za sprievodu klavíra a husličiek spievala blues a hlavne zhudobnené básne napríklad takých velikánov ako pán Skácel a Rúfus. Pohladenie po duši. Inštrumentálne nádherne úsporné a pritom veľkolepé vystúpenie. Sonin hlas som si vychutnával aj napriek dažďu, ktorý na mňa začal dopadať a po pršiplášť som si odbehol až keď už to bolo naozaj nutné. Úžasný zážitok, za tie priedušky to stálo.
Mince vo fontáne už tradične uzatvárajú festival. Žiaľ, nemohol som sa zdržať dlhšie (viď záver pasáže o predchádzajúcej účinkujúcej), len som si vypočul pár nových vecí. V pohode.
Hosťom Folkovania bývajú pravidelne ľudia z westernového mestečka Šiklův Mlýn. Tento rok nám predviedli show so psami a naučili záujemcov tancovať country tanec zvaný line dance, čo sa stretlo s veľkým úspechom. Návštevnosť druhého dňa festivalu prekazilo počasie a tak bola omnoho menšia ako deň predtým. Aj tak si však myslím, že diváci, nech už ich je koľkokoľvek dokázali po oba dni vytvoriť atmosféru aby sa v nej nielen účinkujúcim dobre hralo a spievalo ale aby sa v nej dobre cítili a bavili aj oni sami. Ak budete mať nabudúci rok koncom júla voľný víkend, príďte sa pozrieť aj vy.
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť