Krst CD Rybí menuet od JFQ

V piatok 14. októbra mi v kalendári zasvietila Udalosť s veľkým U. Kapela Jednofázové kvasenie, stálica slovenského folku , ktorá už myslím vyše 40 rokov (popri Rolling Stones svetový rekord) vzdoruje akýmkoľvek pokusom o rozpad alebo zastavenie činnosti, vydala v českom vydavateľstve Indies Happy Trails zbrusu nový album Rybí menuet a krst tohto diela mal prebehnúť v spomínanom čase na domácej scéne JFQ, v divadle Ticho a spol..
Vybral som sa tam bez konzultácie s internetom a bola to chyba, pretože lístky boli beznádejne vypredané. Našťastie ma istý p. Jaromír uviedol na zoznam ako VIP osobu, tak som sa cítil primerane dôležito.

Pred koncertom bola v divadle výstava výtvarných diel. Vo vestibule bolo rušno a nebolo celkom jasné, ktorí hostia prišli na vernisáž a ktorí na koncert. Osadenstvo koncertu sa začalo profilovať až tesne pred siedmou, keď sa otvorili dvere do koncertnej sály a mohli sme ísť dnu. Predsa len sa predalo o niečo viac lístkov ako miest a práve sa zháňali matrace, na ktorých sedeli najprominentnejší hostia. Konkrétnejší radšej nebudem.

Pár minút po siedmej ubudlo svetla a na scénu prišli Miloš, Dušan a Karol. O kúsok ďalej si sadol basgitarista Tomáš Kukliš, ktorý s JFQ spolupracuje už niekoľko rokov, a na niektoré piesne si prisadli aj huslista Milan Tedla (Warchalovci) a perkusionista Julián Ratica (Pánko), ktorý mimochodom celý album nahral, zmixoval a zmastroval vo svojom povestnom prievozskom štúdiu Verklik.

Na konci prvého kola, v ktorom odzneli staršie aj novšie veci, sa uskutočnil slávnostný krstiaci akt. Krstenia sa ujal známy slovenský literát a mystifikátor Gaco Novomeský a po jeho boku sa postavili aj Julián ako pán zvuku a Jaromír Kratochvíl z Indies Happy Trails ako pán výroby. Krstilo sa vzduchom z minulého tisícročia, ktorý mal Dušan odložený v neotvorenej plechovke a šetril si ho presne na túto slávnostnú chvíľu.

Po prestávke na občerstvenie a na zakúpenie CD koncert pokračoval najmä novými piesňami, ktoré však boli v prísnom utajení a dali sa rozpoznať iba podľa Karolovho nenápadného žmurkania. V druhej polovici diania sa za basgitaru posadil maestro Fedor Frešo a hudba zrazu zapustila pevné korene. Pred pol desiatou nás po povinnom prídavku páni z JFQ nechali vydýchnuť a odišli za tmavú plentu, spoza ktorej potom už len vystrkovali ruky s perom a poskytovali autogramy.

Jediný taký vážnejší nedostatok akcie bol asi zvuk akustickej basgitary v prvej polovici koncertu, s ktorým zvukár bohužiaľ nevedel nič urobiť, pretože išlo asi o slabú baterku v samotnom nástroji. Škoda preškoda.

Samotné CD má veľmi peknú grafickú úpravu, o ktorú sa postaral Miloš Janoušek osobne. Naozaj pekné obrázky. Okrem hudobníkov, ktorí odohrali koncert na krste, sú na albume prítomní aj Jakub Janoušek na elektrickej gitare a Alexander Kotrusz na klávesoch. Texty piesní sa týkajú najmä pribúdajúcich rokov a hlavne Milošovi sa do tvorby vkráda taký neodbytný „dedkovský“ smútok. Piesňam to celkom svedčí, len Miloša v tejto polohe celkom nespoznávam, lebo na koncerte rozdával široké úsmevy na všetky strany. V Dušanových textoch, ktorých je na albume pomenej, sú spracované rovnako ponuré témy, ale o malý stupienok veselšie.

Co zbývá, moji páni? Tiše a bez reptání pustiť si album v tichu domova, kým všednosť pekný večer pochová, a čítať s hudbou všetky clivé slová, nech všednosť večer radšej nepochová.

Mario Polónyi

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu