Kremnická Bašta 2004

Uplynulý víkend sa život v Kremnici mierne vychýlil zo svojho tradičného tempa. Príčinou sa stal už štvrtý ročník folkového festivalu Kremnická Bašta, malého svojimi merateľnými rozmermi a veľkého (a jedinečného) atmosférou. Piatok sa rozprúdil tónmi domáceho Tajfu, a keďže niekoľko účinkujúcich prifrčalo práve počas ich vystúpenia, Maroš Vojtko, tajfácky kapelník a zároveň organizátor a konferenciér, vítal prichádzajúce kapely z vyvýšeného miestečka.
Po nich sa na pódium vyštveral bratislavský Pathetic Hypermarket Band, ktorý zaujal pozornosť tradične zohraným vystúpením, v závere sa však objektívy fotoaparátov zamerali na tancujúcu osamelú postavičku pod pódiom. Odvaha a krátka sukna sa cení.:-)
Ľubor Hraník so svojím spolom sa nedostavil, a tak sa pokračovalo Veronikou Lendelovou. Stihla všetko, teda nielen sa včas posadiť na lavičku na pódiu, ale prítomných presvedčiť o tom, že píše dobré pesničky a dobre narába so svojím zaujímavým hlasom. Tyrolácka by mi síce nechýbala, ale publikum sa chytalo a pobavilo. V pohode. (Dokonca istý poľský manželský pár sa rozhodol investovať do jej CDčka, ktoré je už, bohužiaľ, vypredané.)
Ďalším a posledným pesničkárom piatkového večera bol Peter Petiar Lachký, po ňom sa už pán organizátor vytešoval z mladučkej (čo sa týka vekového priemeru) kapely Solares. Niežeby Solares neboli skvele zohratí, niežeby výborne nespievali a niežeby nezožali v publiku veľký úspech, ale ich texty, trochu naivné a moralizujúce skôr zaujmú tých „prvostupňových“ násťročiakov.
Ako je už iste známe, česká skupina Poupata sa pred niekoľkými mesiacmi rozpadla na Pouta a Marien. Záver piatkového večera mal patriť Poutam, pre zranenie speváčky sa do Kremnice nedostavili, takže hviezdne zakončenie festivalového piatka, podobne ako pred týždňom na Vandermúze, bolo na pleciach polo-domáceho Jasoňa.

Druhý deň festivalu, sobotu, otvorila skupina Andersen.
Dunava z Dubnice nad Váhom vystúpila na pódium s veľkou dávkou trémy a únavy, čo sa aj negatívne odrazilo na ich vystúpení. V porovnaní s ich výkonom na Vandermúze je to mínus, ako poučenie do budúcna plus, ktoré, pevne verím, zužitkujú.
Danka Števánková vyhrala tohto roku prvú cenu na súťaži Kremnické Laso a podobne ako Solares, aj ona učarovala pánovi organizátorovi. Danka výborne spieva a hrá na gitare, texty označované Bez názvu 1, 2, 3 a pod. sa v porovnaní s textami vekovo príbuznej skupiny Solares nachádzajú o pár stupienkov vyššie, a je možné, že o niekoľko rokov z nej bude taký menší pesničkársky zázrak. Ak už nie je. Pekné.
Martina Trchová prišla aj s flautistkou Karolínou Skalníkovou, a ako sa priznala, bolo to jej prvé zahraničné vystúpenie. To, že bolo nepochybne úspešné, svedčí aj fakt, že vyhrala (po finálovom „súperení“ so Žofkou Kabelkovou) dreveného pesničkára z dielne istého kremnického majstra.
Asi zo všetkého najviac (Hrdza prepáči) som sa tešil na vystúpenie skupiny Nany z Prievidze. Okrem toho, že som sa výborne bavil na poznámkach typu "Toto už nie je folk...", "Síce to nie je folk..." a "Čo je toto?", spolu so sústredene počúvajúcim publikom sme sa kochali nad jemnou akustickou muzikou, aranžérskymi skvostami, napätím pri náhlych chvíľach ticha, výborným Nany-ho spevom a príbehmi od "jeho rieky" a života okolo nej. Myslím si, že právom zožali veľký úspech.
Sám organizátor, Maroš Vojtko povedal, že Lesní Škriatkovia sú "inventárom" Kremnickej Bašty. Ďateľ priviezol so sebou okrem dažďa (keď Škriatkovia dorazili do Kremnice, dážď vyhnal po niekoľkominútovom namáhavom zvučení z pódia skupinu Nany) aj za hrsť nových pesničiek. Starú známu Ulicu si s nimi zahral aj Kremeň z Rolničiek, prekvapivo na husliach.
Peťo Piatko možno, podobne ako Dunava, nemal jeden zo svojich šťastných dní, vystúpenie nevyšlo podľa jeho predstáv, ale o jeho kvalitách sme sa za posledné mesiace mohli nezriedka presvedčiť, takže nič to zato.
Žofku Kabelkovú je mi ťažko hodnotiť, pretože ju častejšie (takmer každý deň) počujem z jej CD, na ktorom má pesničky naaranžované pre skupinu ako naživo. Podľa ohlasov publika vedia jej piesne zaujať aj v sólovom podaní.
Hrdzu nezlomilo ani to, že pred koncertom strávili viac než hodinu užívaním si vody a s ňou spojenej zábavy v bazénoch. Na pódium nastúpili plní energie a počas koncertu jej ešte pribúdalo, na čom mal pravdepodobne zásluhu aj veľký úspech u prítomného publika. Po dvoch prídavkoch sme sa s nimi, bohužiaľ, museli rozlúčiť.
S dobrou hudbou ale nie – o Rolničkách s cimbálom som písal už niekoľkokrát a znovu sa budem opakovať. Ide o pekné, vhodné a originálne obohatenie.
Úplným záverom bola skupina Marien, ktorá vznikla po rozpade Poupat okolo kapelníka Víta Troníčka. Countrybál sa tohto roku nekonal, čo väčšina účastníkov festivalu prijala nadšene, tradičné pokoncertné jamovanie sa však uskutočnilo v kremnickej ZUŠke.

Prvýkrát v štvorročnej histórii festivalu sa nad Kremnicou nielenže zaťahovali dažďové mračná, ale dovolili si na polhodinku pokropiť aj miesto konania festivalu. Našťastie, „ujo Maroš“ má skvelé organizačné schopnosti, a tak sa mu napokon podarilo nasmerovať obláčiky v inú stranu...

5jar & Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu