Nachádzate sa tuBlog používateľa oli

Blog používateľa oli


Život ide ďalej, povie sa vždy keď príde smrť

s bezočivým úškľabkom sa prevliekla popod dvere nemocničnej izby. Ani sa príliš nerozhliadala, išla na istotu. Vôbec jej neprekážalo, že som jej budúcu obeť práve držal za ruku. Ani rozprávka v telke neodvrátila jej pozornosť od toho strašného odhodlania. Nechala ma prejsť pár krokov ku dverám, naklonila sa nad holohlavé dievčatko v umelom spánku a... vzala si ju. Nevidel som jej do očí, necítil som ani, že tu vôbec je.

Najlepší asiguláš

 Toto sa mi naozaj stalo... pri jednej z tých strašne dlhých prechádzkok Prahou. Ak si niekto myslí, že téma je folku a folkovej hudbe vzdialená, je na poriandom omyle. Jej hlavný protagonista totiž účinkuje skoro na každom F&T&C&BG&SP&ČP&W festivale...

Klimkovické kytarobití Slniečkam

Slniecka z onkológie Ďalším z  festivalov, ktoré sa zapojili do projektu Slniečka z onkológie sa stalo Klimkovické kytarobití. Festival je svojou vzácnou atmosférou zrejme jediný svojho druhu, čoho dôkazom je publikum. Pre amatérsku kapelu hádam asi jedno z najvďačnejších.

CD Jana Šteflíčková a Kůň - Jablečno

Jana Šteflíčková – jedna z najvýraznejších osobností českej folkovej a pesničkárskej scény (držiteľka Krtečka Zahrady 2006), herečka a pesničkárka s prezývkou Janis Joplin, ktorú získala ako jedna z jej najvernejších imitátoriek. Možno ju tiež ľahko stretnúť na doskách divadla Ypsilon, ako speváčku v jazzových kluboch, alebo hoci aj na veľkých FTCB+neviemeštečo festivaloch.
Janu na českej pesničkárskej scéne vnímam ako rozštiepený samorast. Jej pohyb je vymedzený samozrejme pesničkárstvom - do folku a prejavom - k jazzu, bluesu, latinu, tangu, k šansónu, či dokonca ku kabaretu a divadelnému expresionizmu, za čo do veľkej miery samozrejme vďačí aj kapele, veľmi dôsledne vyskladanej prevažne z jazzových muzikantov.

Mojich 10 dní inšpirácie

Ďeň prvý.
Do dažďa vyhrnutá kapucňa a vonku sneží. Či čo... Dobré skóre na stredu, dopravná zápcha trvá iba pol hoďku. Zvoní telefón a v ňom cudzí ženský hlas, čo po mne chce rodné číslo. Sanitka práve zrazila cyklistu, oblial som sa kávou a na dôvažok sedím uprostred miestnosti, v ktorej je priveľa kvetov. Vyhýbam sa odpovediam a myslím na knihu, ktorú som v dočítal v aute. Nevydarený záver to bol. A ešte na vybitú baterku v hodinkách.

O pointách

Sedeli sme si takto v kaviarni s jednou českou pesničkárkou, pili sme kávu a písali pesničku. Taký nasprostastý, sebaironizujúci kuplet o pesničkároch.
V každej slohe sme chceli mať popísaný iný „druh“ pesničkára.
Od zamilovaných romantikov, cez depresívnych „temnomilov“, humoristov, výletníkov, snílkov a protestantov až po hĺbavých filozofov a melancholických podivínov. Pesničku sme samozrejme nedopísali. Že prečo?

O anonymite

všetko sa to začalo vo chvíli, keď sme ako chalani niekde niečo prvý krát rozbili. je možné, že to vtedy bola pouličná lampa. nohy na plecia a hybaj ho do lesa. pokračovalo to polnočnými telefonátmi učiteľke ZŠ, ktorá nám, celej bande dala päťky za to, že sme vyrušovali. tak sme jej zavolali a mlčali sme, chceli sme ju vystrašiť. nikdy nezabudnem na ten pocit druhý deň v škole, všetci sme pozerali do zeme a nemali sme odvahu pozrieť sa nevyspatej pani učiteľke do očí.

Taký jeden muzikantský vtip

určite poznáte tie vtipy o rusovi, amíkovi a slovákovi v lietadle. zväčša ide o to, kto z nich je naj. kto z nich má najväčšieho, čo ja viem, medveďa v ZOO a kto z nich najďalej, čo ja viem, dovidí. napríklad.
tento druh vtipov ja osobne až na jednu výnimku príliš nemusím. poznáme ich všetci a každému je hneď jasné, že keď na ne dôjde, je to signál že zábava na večierku upadá a že sa už minula reč o babách a futbale.
skúste si však predstaviť, že sa takto v reáli stretnú traja ľudia a začnú sa prekrikovať v tom, kto z nich urobil viac – povedzme pre ľudstvo planéty zem.



Najnovšie komentáre